Ľudia majú mať právo vziať moc politikom späť, tvrdí Šimko. Viskupič: Mali ste s tým prísť hneď po voľbách
Hosťami v relácii Téma dňa boli poslanci NR SR Igor Šimko (Hlas-SD) a Marián Viskupič (SaS) .
Referendum o skrátení volebného obdobia
Koalícia presadzuje zmenu ústavy, ktorá by umožnila občanom skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda.
Poslanec Igor Šimko argumentuje, že ide o posilnenie demokracie: „tak, ako ľudia moc politikom dávajú, tak im ju majú aj možnosť zobrať naspäť“.
Podľa neho by mali mať občania možnosť reagovať, ak vláda nenapĺňa ich očakávania. Kritizoval aj predchádzajúce zmeny ústavy, ktoré túto možnosť zrušili.
Koalícia chce meniť ústavu a predĺžiť volebné obdobia. Opozícia sa s nimi na zmene podieľať odmieta
Opozícia však návrh odmieta. Poslanec Marián Viskupič poukázal na dôležitosť stability pravidiel, ktoré sú podľa neho nastavené správne a nemyslí si, že by sa mali meniť: „Referendom sa nedajú meniť dane a referendom sa nedá ani skrátiť volebné obdobie.“
„Keď ste chceli prísť so zmenou, mali ste s ňou prísť tri mesiace po voľbách, aby sa to týkalo aj tohto volebného obdobia, a teda vás, aby voliči mohli skrátiť aj toto volebné obdobie,“ odkázal koalícii Viskupič.
Podľa neho ide o „zákon, ktorý má pomôcť do budúcna súčasnej koalícii“, o ktorej je presvedčený, že sa stane budúcou opozíciou. Vláda Roberta Fica sa podľa neho venuje len „sama sebe, svojim ľuďom a ich beztrestnosti“.
Zároveň upozornil, že väčšina európskych krajín takýto mechanizmus nemá a referendum by mohlo viesť k permanentnej politickej kampani namiesto riadenia štátu. Možnosť skrátiť volebné obdobie referendom by podľa neho presunulo pozornosť politikov od práce k neustálemu boju o nové voľby a politické prežitie.
Záver rokovania parlamentu patril volebným obdobiam. Hlina po výzve odišiel zo sály, sako nechal na stoličke
Šimko oponoval, že návrh obsahuje „dve poistky“ – referendum by nebolo možné v prvom ani poslednom roku volebného obdobia.
„V prvom roku preto, aby akákoľvek vláda mala možnosť ukázať, či je vôbec schopná urobiť programové vyhlásenie a začať plniť základné veci, a v poslednom roku preto, aby sa nenarúšala štandardná dĺžka volebného obdobia,“ uviedol.
„Keď máme mať demokraciu, tak si ctime demokratické princípy. A referendum je jeden zo základných nástrojov vôle ľudu, tak ja nevidím dôvod, prečo by ľudia nemali mať možnosť rozhodnúť sami,“ tvrdí Šimko. Popiera, že by malo ísť z hľadiska načasovania o strategický krok vlády.
Politici sa pred letom nenudia, riešia referendum, koaličné spory aj historickú návštevu. Čo na to politológ?
Predĺženie mandátov samospráv
Diskusia sa presunula aj k návrhu predĺžiť funkčné obdobie starostov, primátorov a županov na päť rokov. Šimko tvrdí, že dlhšie obdobie umožní lepšie plánovanie a realizáciu projektov.
Viskupič označil tento krok za paradox, považuje ho za nelogický a nekonzistentný v kontexte návrhu na skracovanie mandátu vlády.
„Presviedčate ľudí, že volebné obdobie v samosprávach má byť päť rokov, aby primátori stihli urobiť to, čo ľuďom sľúbili, aby to fungovalo. Zároveň však hovoríte, že vláda to má stihnúť za prvý rok a potom už môže byť odvolaná,“ zdôraznil Viskupič a dodal, že riešením je skôr zrýchlenie procesov než predlžovanie mandátov.
Samosprávy na päť rokov? Hlas navrhuje predĺžiť volebné obdobie, na zmenu ústavy však bude potrebovať aj opozíciu
Kampaň za štátne peniaze
Zhodu našli politici v hodnotení pripravovaného referenda mimoparlamentnej strany Demokrati o rente premiéra, obnove ÚŠP a NAKA. Kritizujú najmä jeho náklady, ktoré dosahujú 12 miliónov eur.
Podľa Viskupiča ide o zbytočné míňanie verejných zdrojov: „Je to zbytočne drahá kampaň jednej strany za peniaze daňových poplatníkov. Navyše to má aj spoločenské dôsledky v tom, že to znižuje dôveru v referendum.“
Podľa Šimka ide o „účet 12 miliónov eur vystavený Slovákom“, čo je podľa neho hanba.