Sľubovaný deň po vojne neprišiel. Gaza žije v prímerí, ktoré neprinieslo bezpečie. Ako žijú miestni?
Prímerie v Gaze síce znížilo intenzitu bojov, no sľubovaná povojnová obnova sa zatiaľ nezačala. Fond Trumpovej Rady mieru nedostal ani jeden príspevok a pásmo zostáva rozdelené medzi územia kontrolované Izraelom a Hamasom, zatiaľ čo viac ako milión Palestínčanov ďalej prežíva v stanoch alebo ruinách domov. Navyše, do Gazy nevstúpili ani medzinárodné stabilizačné sily, ani dočasná palestínska administratíva.
Jediné, čo v Pásme Gazy naďalej spoľahlivo funguje, je internet. „V tomto zmysle je Gaza lepšia ako Rusko,“ žartuje 32-ročný lekár Musallam.
Miestni obyvatelia opisujú náladu v Gaze ako vyčerpanie, frustráciu, depresiu, úzkosť a sklamanie. Enkláva je stále bez obnovy, s miliónmi ton trosiek, bez financií aj dostatočnej podpory. O situácii informuje portál The Insider, ktorého novinári hovorili s miestnymi.
Trumpov plán zlyhal
Vojna sa na území Pásma Gazy začala po útoku hnutia Hamas na Izrael 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo viac než 1200 ľudí a približne 250 ďalších uniesli. Izrael vyhlásil vojnu, následkom ktorej prišli o život desaťtisíce ľudí. Prímerie medzi Izraelom a Hamasom začalo v Pásme Gazy platiť až vlani v októbri.
Dohoda počítala so stiahnutím izraelských jednotiek približne z polovice bojových oblastí, prepustením asi dvetisíc palestínskych väzňov a odovzdaním posledných rukojemníkov zo strany Hamasu vrátane tiel tých, ktorí zahynuli. Potom Bezpečnostná rada OSN schválila Trumpov plán pre Gazu, ktorý počíta s obnovou enklávy, odzbrojením Hamasu, jeho odstránením od moci, príchodom medzinárodných stabilizačných síl a vznikom dočasnej palestínskej administratívy.
Plán sa však zasekol a pásmo je dnes rozdelené takzvanou žltou líniou na východnú časť pod kontrolou Izraelských obranných síl (IDF) a západnú časť pod kontrolou Hamasu. Podľa izraelského vojenského experta Davida Sharpa v Gaze zatiaľ nie sú medzinárodné stabilizačné sily ani dočasná palestínska administratíva a civilná správa zostáva v rukách Hamasu.
Domáci sa boja ďalšieho konfliktu
Sharp tvrdí, že IDF ku koncu mája kontrolovali viac než 60 percent Gazy a od začiatku prímeria postúpili hlbšie do enklávy, pričom na území pod svojou kontrolou ničia tunely, sklady zbraní a budovy považované za nebezpečné, zároveň likvidujú militantov Hamasu a podnikajú obmedzené útoky na jeho infraštruktúru aj v ďalších častiach pásma.
Sharp tvrdí, že v takzvanej žltej zóne izraelská armáda búra len objekty označené za súčasť infraštruktúry Hamasu.
Miestni obyvatelia hovoria, že boje po prímerí výrazne zoslabli, no streľbu, delostrelectvo či nálety stále občas počuť. Útoky sú podľa nich skôr izolované a mieria na konkrétne skupiny, policajné stanice alebo policajtov. Napriek tomu sa ľudia necítia bezpečne a obávajú sa, že sa konflikt môže znovu naplno rozhorieť.
Oprava domov je takmer nemožná
Hlavný predstaviteľ Rady mieru Nikolaj Mladenov, ktorého rešpektuje izraelská aj palestínska strana, v správe pre Bezpečnostnú radu OSN uviedol, že v enkláve bolo poškodených alebo zničených približne 80 percent budov a na území sa nachádza viac ako 70 miliónov ton trosiek. Podľa jeho odhadov žije viac ako milión ľudí v stanoch alebo čiastočne zničených budovách.
Miestni hovoria o vysídlených obyvateľoch v západnej časti Chán Júnisu a v centrálnej Gaze, ktorí žijú v malých stanoch, školách a čiastočne zničených domoch. Podmienky pre utečencov sú podľa nich mimoriadne tvrdé: ľudia trpia preľudnením, sú vystavení počasiu, chýba im súkromie, bojujú s myšami a hmyzom a majú problémy s prístupom k elektrine, vode a zdravotnej starostlivosti.
„Niektoré rodiny sa pokúšajú o dočasné opravy, ale je nedostatok stavebných materiálov a obmedzenia na ich dovoz robia obnovu takmer nemožnou,“ vysvetľuje 30-ročná obyvateľka mesta Gaza, Shahad. Obmedzenia dovozu niektorých materiálov boli zavedené s cieľom zabrániť Hamasu v budovaní nových tunelov, v praxi však znemožnili aj civilnú výstavbu. Musallam dodáva, že zatiaľ čo niektoré zariadenia sú nedostupné, pretože sú pod kontrolou Izraela, viaceré nemocnice boli zničené.
Nedostatočná pomoc
Hoci Mladenov vo svojej správe uvádza, že počet Palestínčanov prijímajúcich humanitárnu pomoc stúpol zo 400-tisíc na dva milióny, miestni hovoria o opaku.
„Potravinovú pomoc distribuujú UNRWA a charitatívne organizácie. Dostupné objemy však nestačia na stabilné pokrytie potrieb,“ uvádza Shahad. Musallam dodáva, že nemocnica, v ktorej pracuje, má v súčasnosti iba dva z ôsmich životne dôležitých liekov potrebných pre pacientov s epilepsiou. Nedostatok je aj liekov pre onkologických pacientov a ľudí s rôznymi chronickými ochoreniami.
Miestni obyvatelia hovoria, že ceny základných potravín v posledných mesiacoch prudko vzrástli. Podľa Najiho, 38-ročného priemyselného inžiniera, sa v Gaze od začiatku prímeria objavila nová skupina obchodníkov, ktorá profituje z nedostatku. „Čakajú na akékoľvek zatvorenie hraníc, aby mohli ceny mnohonásobne zvýšiť. Ťaží z toho iba bohatá časť spoločnosti,“ tvrdí. Problémy sa ukazujú aj v súvislosti s dodávkami vody, ktorá niekedy obsahuje hmyz či piesok.
Ako však Musallam dopĺňa, sloboda prejavu nie je formálne obmedzená, ľudia sa však stále boja hovoriť „proti komukoľvek“. „Úprimne povedané, politika, sloboda prejavu a podobné veci ich teraz veľmi nezaujímajú. Všetci sa sústreďujú na prežitie: hľadajú jedlo, vodu, prácu,“ vysvetľuje.
Nezamestnanosť aj dve vrstvy obyvateľov
Navyše, podľa Mladenova zostáva približne 80 percent obyvateľov v produktívnom veku nezamestnaných. To potvrdzujú aj miestni, podľa ktorých sa ekonomický život v enkláve po prímerí zatiaľ neobnovil. Mnohé podniky boli zničené, obchod funguje len čiastočne, významná časť obyvateľov je odkázaná na humanitárnu pomoc a ceny zostávajú vysoké.
Prácu má v Gaze podľa Musallama len malá časť ľudí, najmä zdravotníci a pracovníci humanitárnych organizácií. Naji tiež opisuje spoločnosť rozdelenú na „dve vrstvy“: veľmi bohatých a veľmi chudobných. Kým medzi prvých patria obchodníci, zamestnanci mimovládok či ľudia s peniazmi zo zbierok, druhí sú úplne bez príjmu a „jednoducho čakajú, kým na nich príde rad pri potravinovom balíčku, vode alebo finančnej pomoci“.
Len obmedzene funguje aj školstvo. Mnohé školy boli zničené alebo sa zmenili na útočiská pre vysídlené rodiny. Niektoré zariadenia sa síce snažia pokračovať vo výučbe a v táboroch vznikajú aj improvizované školy, väčšina rodín si ich však podľa Najiho nemôže dovoliť.
Odísť z Pásma Gazy je aj po prímerí mimoriadne ťažké. Podľa Musallama sa cez priechod Rafah na hranici s Egyptom dostal von len veľmi malý počet ľudí, väčšinou pacienti, ktorí dlho čakali na povolenie na evakuáciu. Mnohí obyvatelia podľa Najiho hľadajú cestu von, no nie všetkým sa po odchode podarí uchytiť.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"