Šéfka sekcie NTS Rosochová: Darovanie krvi má prísne pravidlá. Tieto zdravotné prekážky vás môžu vyradiť (rozhovor)

Deň darcov krvi je možno práve tým momentom, kedy sa niekto rozhodne stať sa darcom. Aké sú základné kritériá, aby človek mohol krv darovať?

Aby človek mohol byť darcom krvi, musí byť plnoletý, čiže musí mať 18 rokov a viac. Zároveň musí byť celkovo zdravý. Existuje však veľa dôvodov, prečo musíme darcov niekedy vyradiť. Nedá sa to tu všetko teraz vymenovať, ale medzi základné dôvody patrí, že darca by nemal mať akútne ochorenie alebo nejaké aktívne, chronické, infekčné, zápalové ochorenie. Nie je problém, ak sa niekto lieči na vysoký krvný tlak a má ho dobre kompenzovaný, alebo ak napríklad berie pri hypotyreóze lieky na štítnu žľazu, substitúciu hormónov a podobne. Čo by som darcom odporúčala, je pozrieť si webovú stránku Národnej transfúznej služby. Máme tam rôzne otázky a odpovede, ale aj mini dotazníky, kde sa darca môže dozvedieť, ktoré sú trvalé kontraindikácie, alebo ktoré sú dočasné a po určitom čase sa môže vrátiť a darovať krv znovu.

Každý musí vyplniť dotazník, ktorý sa týka jeho zdravotného stavu. Nachádzajú sa v ňom však aj zaujímavé otázky, napríklad či sme absolvovali za posledných šesť mesiacov permanentný mejkap, piercing alebo tetovanie. Prečo je dôležité, či sme niečo takéto absolvovali a rovnako, prečo je dôležitý ten časový údaj šesť mesiacov?

Čo sa týka dotazníka a samotnej selekcie darcov, musím povedať, že transfúzna služba u nás je jedným z mála odborov, ktoré sú veľmi riadené jednak direktívami Európskej komisie, jednak odporúčaniami Rady Európy a Európskeho direktorátu pre kvalitu liekov. Pracujú tam skupiny, ktoré sa priamo venujú týmto kontraindikáciám alebo dôvodom vyradenia darcov. Cieľom dotazníka je vyhodnotiť, či darovanie krvi nie je nebezpečné pre samotného darcu, alebo či krv, ktorú odoberieme a podávame pacientovi, nie je riziková pre neho. Pýtame sa na otázky týkajúce sa zdravotného stavu, životného štýlu či cestovania. Sú tam aj otázky, kde je vyhodnotené, že existuje vyššie riziko prenosu infekčných ochorení než u bežnej populácie, ktorá tieto procedúry neabsolvuje. Vtedy predlžujeme interval vyradenia na také obdobie, aby sme si boli istí, že ak sa darca náhodou infikoval, naše testy to vedia zachytiť. Naše testy totiž, bohužiaľ, nezachytia infekciu hneď od prvého dňa. Niekedy si dávame obdobie nielen inkubácie, ale aj dvojnásobnej inkubácie infekčného ochorenia, čisto z preventívnych dôvodov, aby sme si boli istí, že naše negatívne výsledky sú 100-percentné.

Sú potom aj nejaké rozdiely, ak sa rozprávame o pohlaví? Niektoré otázky totiž zachádzajú aj do intímneho života.

Čo sa týka intímneho života, bohužiaľ, musíme sa pýtať aj na tieto otázky. Práve pri rôznych intímnych situáciách alebo správaní sa môže stať, že je vyššie riziko nakazenia sa infekčným ochorením, ktoré je prenosné krvou. Vieme, že infekcie ako hepatitída B, hepatitída C alebo HIV, aj keď sa prenesú, nemajú príznaky alebo sú veľmi dlho bezpríznakové. Preto sa pýtame napríklad na zmenu nového partnera. Pýtame sa aj na cestovanie do krajín, kde vieme, že komáre prenášajú infekčné ochorenia s vyšším rizikom infekcie. Vtedy sa pýtame, kde darca bol, v akej krajine a ako dlho nemôže darovať krv. Zvyčajne je to minimálne mesiac, niekedy aj šesť mesiacov, ak ide napríklad o maláriu.

Čítajte viac

Jedno darovanie krvi zachráni tri životy, muži môžu ísť častejšie ako ženy. Kedy ste vhodným adeptom?

Asi najzaujímavejšia otázka, ktorá vždy vyvoláva veľa otáznikov, je tá o pobyte v Anglicku v rokoch 1980 až 1996. Prečo je táto informácia dôležitá?

V tomto čase sa vedelo, že v Anglicku dochádzalo k prenosu priónov, ktoré spôsobovali variantnú formu Creutzfeldt-Jakobovej choroby, čo je vlastne ľudská forma „choroby šialených kráv“. V tom čase sa ešte nekontrolovalo mäso a tieto produkty neboli pod drobnohľadom. Keďže ide o ochorenie s veľmi dlhou inkubačnou dobou, ktorá môže byť 10, 15 či 20 rokov, darcovia, ktorí v tom čase v Anglicku dlhšie pobývali, boli dlhodobo vyradení. Teraz sa ale na úrovni Rady Európy a pracovnej skupiny Európskeho direktorátu pre kvalitu liekov dohodlo, že už prešlo 30 rokov, a keď sa táto choroba u týchto osôb neprejavila, môžu byť akceptované ako darcovia krvi. Je to novinka od roku 2025, odporučené je, že sa nemusia vyraďovať, a u nás od 1. júna došlo k zmene. Darcovia, ktorí spadajú do tejto kategórie, sa už nemusia obávať, môžu prísť darovať krv.

Keď ste hovorili o dlhodobých vyradeniach, určite sa stalo, že niekto prišiel ako prvodarca a až na mieste sa dozvedel, že nikdy nebude môcť darovať krv. Aké sú najčastejšie príčiny?

Najčastejšie ide buď o srdcovo-cievne ochorenia alebo rôzne reumatologické a iné chronické ochorenia. Časté sú aj prípady, že človek prekonal nejaké tropické infekčné ochorenie v zahraničí. Rizikom sú chronické zápalové ochorenia, kde je obava, že sa darca neuzdraví a krvou by sme mohli ohroziť príjemcu. Väčšina kontraindikácií je však len dočasných – na niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov. Ako som vravela, na našej webovej stránke máme minidotazník, kde si darca vie overiť, či môže darovať krv, a zameraný je aj na takéto trvalé vyradenia.

Čo by ste na záver odporučili divákom v rámci životného štýlu, aby boli vhodnými darcami?

Darca má mať pestrú stravu bohatú na železo. Na našich pracoviskách ponúkame, a je to aj na webovej stránke, zoznam všetkých potravín – či už mäsa, zeleniny alebo strukovín –, ktoré majú vysoký obsah železa. Je dôležité, aby si darca železo nahradil, pretože pri odbere 450 mililitrov krvi sa stratí okolo 200 až 250 mikrogramov železa. Preto sú aj intervaly darovania krvi tri mesiace u mužov a tri mesiace u žien, aby si vedeli stravou doplniť železo. Samozrejme, chceme, aby darca bol dobre hydratovaný. Neodporúčam prísť darovať krv bezprostredne po nejakom intenzívnom športovom výkone, napríklad na druhý deň po náročnom tréningu, ale bežné vykonávanie športu je u darcov vítané.

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu: