Koniec nákladnej vojny aj blokády v Hormuze. Svetoví lídri reagujú na mierovú dohodu medzi USA a Iránom
Predseda Európskej rady António Costa privítal dohodu o ukončení vojny, ktorej dojednania v noci na pondelok (15. 6.) oznámili Spojené štáty a Irán. Európska únia je podľa neho pravená prispieť k stratégii pre trvalý mier. Dohodu privítal tiež generálny tajomník OSN António Guterres, britský premiér Keir Starmer či francúzsky prezident Emmanuel Macron a ďalší európski politici.
Costa v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že sa teší „na koniec tejto nákladnej vojny a na plné obnovenie slobodnej plavby v Hormuzskom prielive“. Vyzdvihol neúnavné diplomatické úsilie všetkých, ktorí dohodu umožnili.
„Teraz musia utíšiť zbrane a pretrvávajúce sporné body je potrebné vyriešiť mierovými prostriedkami a v súlade s medzinárodným právom,“ zdôraznil.
Podľa šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej dohoda znamená „potenciálny prelom“ a môže priniesť priestor pre ďalšie rokovania o iránskom jadrovom programe a ďalších dôležitých otázkach. „Akonáhle bude uvedená do platnosti, mala by tiež ukončiť globálnu energetickú krízu,“ uviedla Kallasová na sieti X.
Generálny tajomník OSN Guterres napísal, že uzavretie dohody je „zásadným krokom smerom k mierovému urovnaniu konfliktu“.
Starmer zablahoželal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi k uzavretiu dohody s Iránom a predstaviteľmi Pakistanu k jej sprostredkovaniu. „Je zásadné, aby sa všetky strany konfliktu chopili tejto príležitosti na zabezpečenie stability v regióne a obnovu slobodnej plavby v Hormuzskom prielive,“ povedal britský premiér. „Teraz budeme úzko spolupracovať s partnermi, aby sme zabezpečili, že táto dohoda povedie k trvalému a stabilnému mieru,“ dodal.
Merz vyzval na zastavenie všetkých bojov v regióne
Dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom ocenil aj nemecký kancelár Friedrich. Označil ju za diplomatický prielom, ktorý môže pomôcť k zotaveniu svetového hospodárstva a stabilizácii celého blízkovýchodného regiónu. Vyzval tiež na trvalé otvorenie Hormuzského prielivu a na ďalšie rokovania o iránskom jadrovom programe.
„Spolková vláda víta, že sa Spojené štáty a Irán zhodli na rámcovej dohode. K tomuto diplomatickému prelomu blahoželá prezidentovi Trumpovi a iránskej strane,“ uviedol Merz vo vyhlásení zverejnenom v noci na dnes. Dohoda podľa neho môže otvoriť cestu k zotaveniu svetového hospodárstva a stabilizácii celého Blízkeho východu.
Iránska vojna spôsobila svetovému hospodárstvu značné škody a tvrdo dopadala aj na exportne orientované nemecké hospodárstvo. Hlavným dôvodom bolo narušenie prevádzky v Hormuzskom prielive, ktorým pred vojnou bežne prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG).
Merz vyzval, aby sa dohoda teraz „cieľavedome realizovala“ „Hormuzský prieliv musí byť trvalo a bez obmedzení otvorený pre slobodnú námornú dopravu,“ uviedol. Dodal, že je potrebné s Iránom v najbližších týždňoch ďalej rokovať a zabezpečiť, že ukončí svoj jadrový program a že to bude možné overiť. „Nesmú tiež pokračovať žiadne ďalšie útoky proti Izraelu a iným susedom v regióne,“ dodal nemecký kancelár.
Merz sa pripojil aj k spoločnému vyhláseniu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a britským premiérom Keirom Starmerom, v ktorom všetci štyria dohodu rovnako privítali a uviedli, že sú v súlade s ústavnými pravidlami svojich krajín pripravení podieľať sa na „čisto obrannú, nezávislú misiu, ktorá by upokojila obchodnú námornú dopravu a vykonávala odmínovanie“ v oblasti Hormuzského prielivu. Merz už skôr sľuboval, že sa bude Nemecko v Hormuzskom prielive angažovať, podmieňoval to ale práve uzavretím dohody o konci vojny.
Obavy z iránskej jadrovej zbrane
Lídri Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska v spoločnom vyhlásení uviedli, že „Irán nikdy nesmie získať jadrovú zbraň“. Tieto európske krajiny odkázali Teheránu, Spojeným štátom a Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu, že sú pripravené s nimi na tom pracovať. Naliehajú tiež na obnovenie prevádzky v Hormuzskom prielive.
Dohodu privítala tiež Austrália, ktorá podľa svojho premiéra Anthonyho Albaneseho dlho vyzývala na deeskaláciu a ukončenie konfliktu, vrátane bojov v Libanone. „Hovorili sme, že čím dlhšie táto vojna potrvá, tým väčšie budú jej následky. Na zabránenie ďalšej eskalácie a zaistenie bezpečnej a trvalej dohody bude potrebná zdržanlivosť a konštruktívna práca,“ uviedol Albanese podľa agentúry Reuters.
Reagovali tiež tiež Turecko, Egypt, Saudská Arábia či Pakistan, ktorý jej rokovania sprostredkoval, píšu tlačové agentúry.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo vyhlásení uviedol, že predbežnú dohodu víta a považuje ju za „významný krok k nastoleniu mieru“ v oblasti Blízkeho východu. Zároveň vyzval na zachovanie pokoja pred podpisom memoranda, čo by sa malo stať v piatok. „Zdôrazňujem, že je potrebné sa v období pred podpisom dohody vyvarovať rétoriky, provokácií a činov, ktoré by mohli viesť k eskalácii napätia, a zostať ostražití voči možným sabotážnym činom,“ uviedol turecký prezident.
Dohoda je podľa Káhiry je výsledkom niekoľkomesačných snáh medzinárodných a regionálnych partnerov dosiahnuť ukončenie vojny a mohla by pomôcť obnoviť regionálnu aj globálnu bezpečnosť a stabilitu. „Egypt dúfa, že táto dohoda bude predstavovať významný míľnik na ceste k posilneniu vzájomnej dôvery, položeniu nových základov pre spoluprácu, nastoleniu prostredia priaznivého pre mier a vyvíjaniu diplomatických snáh o vyriešenie zostávajúcich otázok v regióne,“ uviedlo podľa AFP egyptské ministerstvo zahraničia.
Krajiny Perzského zálivu si vydýchnu
Pozitívne sa vyjadrila aj Saudská Arábia, ktorá počas vojny, ktorú na konci februára rozpútali Izrael a USA údermi na Irán, čelila podobne ako ostatné krajiny štátom v oblasti Perzského zálivu odvetným vzdušným útokom Teheránu. Rijád ale zároveň upozornil, že konečná mierová zmluva musí zohľadňovať „bezpečnostné záujmy štátov v regióne a rešpektovať zásadu nezasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín“.
Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf, ktorého krajina zohrala pri rokovaní dohody úlohu sprostredkovateľa, v dnešnom vyhlásení poďakoval aj ostatným krajinám, ktoré sa na sprostredkovaní dohody podieľali. „Dnes bol svet svedkom historického kroku k mieru. Po temnotách vojny vyšlo slnko mieru,“ uviedol Šaríf.
Z ďalších krajín v blízkovýchodnom regióne v pondelok privítali dosiahnutie memoranda o porozumení medzi USA a Iránom tiež Jordánsko či Kuvajt.
Americký prezident Donald Trump v noci na pondelok potvrdil, že sa Spojeným štátom podarilo s Iránom dosiahnuť dohodu o ukončení vojny. Konflikt sa začal na konci februára americko-izraelským útokom na Irán. Pakistanský premiér Šahbáz Šarí predtým uviedol, že podpis dohody sa uskutoční v piatok (19. 6.) vo Švajčiarsku.
Pozrite si reportáž o dohode medzi USA a Iránom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"