Analytik: Bohatneme, ale ostatní bohatnú rýchlejšie. Na Poľsko sme sa pozerali zhora, dnes je to opačne (rozhovor)
Slovensko sa v aktuálnom rebríčku prosperity umiestnilo na 23. mieste spomedzi 27 krajín EÚ. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša krajina síce bohatne, no zaostáva za ostatnými štátmi regiónu.
Slovensko sa podľa aktuálneho Indexu prosperity umiestnilo na 23. mieste spomedzi 27 členských štátov Európskej únie. Za nami skončili iba Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko.
Analytik Slovenskej sporiteľne však upozorňuje, že samotné poradie nevypovedá o tom, že by Slovensko chudobnelo. Problémom je skôr to, že ostatné krajiny napredujú rýchlejšie.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo Slovensko patrí medzi najslabšie hodnotené krajiny EÚ v rebríčku prosperity,
- čo robia Česko a Poľsko lepšie ako Slovensko,
- prečo má slovenská ekonomika podľa analytikov rásť najpomalšie vo V4,
- ako konsolidácia vplýva na investície a spotrebu,
- v čom Slovensko zaostáva v konkurencieschopnosti,
- ako hodnotí argumenty premiéra Roberta Fica o návrate Slovákov zo zahraničia.
Slovensko je na 23. mieste v EÚ. Čo to hovorí o stave krajiny?
Slovensko sa dlhodobo pohybuje v spodnej časti rebríčka. V aktuálnom hodnotení sme opäť skončili na nie veľmi úctihodnom mieste. Avšak tento rebríček nehodnotí iba ekonomiku. Zohľadňuje 22 ukazovateľov rozdelených do piatich oblastí – ekonomiku, domácnosti, spoločnosť, vedu a výskum, vzdelávanie a udržateľnosť.
Je dôležité uvedomiť si, že Slovensko sa stále porovnáva s najvyspelejšími krajinami sveta. Zároveň však platí, že ostatné štáty rastú rýchlejšie a Slovensko ich nedokáže dobiehať takým tempom ako v minulosti. Bohatneme, ale ostatní bohatnú rýchlejšie.
Prečo nás v regióne predbehli Česi a najmä Poliaci?
Česko vstupovalo do transformačného obdobia z lepšej východiskovej pozície. České domácnosti viac sporia, disponujú väčším majetkom a krajina dosahuje lepšie výsledky aj v oblastiach, ako je kvalita inštitúcií či demokracia.
V prípade Poľska môžem vyzdvihnúť najmä schopnosť využívať európske fondy na podporu rastu a modernizácie krajiny.
Poľsko nevyužívalo eurofondy iba ako náhradu domácich investícií, ale ako nástroj na urýchlenie dobiehania vyspelejších štátov. Výsledkom sú investície do infraštruktúry, vyššia dynamika rastu a silnejšie ekonomické momentum. My sme sa kedysi pozerali na Poľsko zhora. Dnes je situácia opačná.
Aké sú hlavné problémy slovenskej ekonomiky?
Pre nás je najväčšou výzvou oslabená konkurencieschopnosť a nízka dynamika rastu. Za jeden z faktorov by som mohol označiť konsolidáciu verejných financií, ktorá sa na Slovensku realizovala najmä prostredníctvom vyšších daní a odvodov.
A čo tak dlhodobé podfinancovanie výskumu a vývoja?
Slovensko investuje približne jedno percento HDP, zatiaľ čo priemer EÚ je viac ako dvojnásobný.
Ďalšou výzvou je demografický vývoj. Slovensko bude čoraz intenzívnejšie súťažiť o pracovnú silu, pričom Česko aj Poľsko sú v získavaní kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia úspešnejšie. Dôležitou témou zostáva aj odchod Slovákov do zahraničia a schopnosť vytvárať podmienky na ich návrat.
Prečo má Slovensko rásť najpomalšie zo všetkých krajín V4?
Náš utlmený rast nie je problémom iba roku 2026. Slabšie výsledky slovenská ekonomika vykazuje už dlhšie obdobie.
Kým Česku pomáha oživená spotreba domácností a Poľsku silné investície či rozvoj infraštruktúry, Slovensko stráca investičné momentum. V prvom kvartáli sme videli pokles investícií. Ak podnikateľom zostáva menej priestoru, prirodzene investujú menej.
No a toľkokrát zmienená konsolidácia, ktorá znížila disponibilné zdroje domácností aj firiem. Zároveň však musím pripomenúť, že Slovensko čelí aj externým vplyvom, vrátane vývoja nemeckej ekonomiky či geopolitickej neistoty.
Je konsolidácia nastavená správne?
Pripúšťam potrebu konsolidácie verejných financií, lenže Slovensku chýbajú výraznejšie prorastové opatrenia.
Konsolidácia sa sústredila predovšetkým na zvyšovanie príjmov štátu prostredníctvom vyšších daní a odvodov, no nepriniesla dostatočne silné opatrenia na podporu investícií a rastu.
Vládou schválené opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia považujem za krok správnym smerom, ich efekt však nebude okamžitý. Potrebujeme investície podobne, ako keď rodina chce zatepliť dom alebo vymeniť okná. Bez investície sa výrazný posun nedostaví.
Ktoré opatrenie by mohlo pomôcť najviac?
Ak by som mal vybrať jednu prioritu, zameral by som sa na zníženie daňového zaťaženia. Mohlo by to zvýšiť atraktivitu Slovenska pre investorov a zároveň vytvoriť lepšie podmienky pre domácich podnikateľov.
Lenže nižšie dane by znamenali výpadok príjmov štátu, ktorý by bolo potrebné kompenzovať úsporami alebo inými opatreniami. Za nevyhnutné považujem aj investície do vzdelávania, výskumu a inovácií. Ich prínos sa však prejaví až s odstupom rokov.
Prečo Slovensko zaostáva v konkurencieschopnosti?
V medzinárodnom rebríčku konkurencieschopnosti sa Slovensko umiestnilo na 63. mieste zo 69 hodnotených krajín.
Problémom sú viaceré faktory. Patrí medzi ne nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, slabšie prepojenie univerzít s praxou, pomalšie zavádzanie inovácií či menej priaznivé legislatívne prostredie. Slovensko produkuje kvalitných absolventov, otázkou však zostáva, či ich je dostatok a či dokáže krajina vytvoriť podmienky, aby zostávali doma.
Znamená návrat Slovákov zo zahraničia obrat v dlhodobom trende?
Premiér Robert Fico tento týždeň upozornil na údaje, podľa ktorých sa v roku 2024 na Slovensko prisťahovalo viac ľudí, ako z krajiny odišlo. Hodnotím tento vývoj pozitívne, zároveň je však veľmi skoro na nejaké definitívne závery.
Po vstupe Slovenska do EÚ sa vytvorila početná komunita Slovákov žijúcich v zahraničí. Časť z nich sa prirodzene vracia späť – či už z rodinných dôvodov, alebo preto, že život v zahraničí nie je vždy jednoduchší.
Približne pätina slovenských študentov študuje v zahraničí. Samotný odchod za vzdelaním nepovažujem za problém. Za kľúčové považujem, či Slovensko dokáže vytvoriť prostredie, do ktorého sa budú chcieť vrátiť.
Ide najmä o kvalitu života, fungovanie inštitúcií, vymožiteľnosť práva, nízku mieru korupcie a možnosti profesionálneho uplatnenia. Ak sa ľudia vracajú, treba sa pozrieť na to, aké skúsenosti prinášajú, a vedieť ich efektívne využiť.
Celý rozhovor s analytikom si môžete pozrieť tu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"