Obor, ktorý prežil aj socializmus, ide do šrotu, rezať ho budú rok. Takto odstrelili legendu českých baní

Najväčší banský veľkostroj v Českej republike sa dostal do ďalšej fázy likvidácie. V hnedouhoľnom lome Československej armády na Mostecku vo štvrtok odstrelili montážny žeriav a oceľové laná, ktoré držali časť kolosu. Podľa Novinky.cz a ČTK použil strelmajster 4,5 kilogramu trhavín. Krátko po 11.00 h zazneli dve rany a časti stroja sa po výbuchu zrútili k zemi.

Prípravy na odstrel sa začali už ráno. Strelmajster Petr Mikula pripravil roznetné okruhy a špeciálne nálože. V okolí plánovaného výbuchu vznikol bezpečnostný priestor, do ktorého sa nedostali nepovolané osoby. Odborníci najskôr prestrihli výbuchom dve ťažné laná žeriava na vrchole stroja.

Po tom, ako sa žeriav zošmykol po koľajniciach a dopadol na terén, nasledoval odpal ťažných lán výložníka. Podľa ČTK rany napokon neboli také ohlušujúce, ako sa očakávalo, výrazným efektom bol najmä oheň a dym po detonácii.

Stroj postupne rozrežú

Likvidácia veľkostroja bude pokračovať postupným rozoberaním a rezaním. Remeselníci majú rýpadlo rozrezávať spredu aj zozadu a jednotlivé časti následne odviezť do šrotu. Nie všetko však zmizne úplne. Podľa ČTK majú niektoré časti skončiť v múzeu ako pripomienka unikátneho stroja. Zástupcovia vlastníka lomu zároveň hovoria, že časť rýpadla zostane priamo v lokalite.

„Po dohode s Agentúrou ochrany prírody a krajiny ponecháme v lokalite len časť stroja, aby si budúce generácie vedeli predstaviť, ako stroj fungoval,“ pripomenul podľa Novinky.cz Petr Procházka zo skupiny Sev.en Česká energia, ktorá lom vlastní.

Mikula označil použitý spôsob za náročný, no zároveň bezpečnejší než ručné rozoberanie vo výškach. „Deštrukcia oceľových konštrukcií metódou výbuchového rezania je jedným z najnáročnejších spôsobov deštrukcie oceľových konštrukcií, ale súčasne aj najrýchlejším a najbezpečnejším. Prestrelením oceľových lán došlo k požadovanému pádu výložníka a úplne tak odpadli rizikové práce vo výškach pri postupnom ručnom odrezávaní častí oceľových konštrukcií, pretože práve tento spôsob likvidácie bol v minulosti najväčším zdrojom pracovných úrazov,“ povedal novinárom.

Rýpadlo RK 5000 vyrobili vo Vítkoviciach v roku 1980 a pracovníci ho priamo v lome skladali tri roky. Do prevádzky sa dostalo v roku 1984 a slúžilo na odkrývanie uhoľnej sloje až do roku 2016. Kolos vážil 5500 ton, meral 160 metrov a vysoký bol 32 metrov. Za celé obdobie prevádzky vyťažil takmer 154 miliónov kubických metrov zeminy a odpracoval približne 90-tisíc prevádzkových hodín.

Fotogaléria

Najväčší banský veľkostroj v Česku

Zobrazit všetky fotky (5)

Malá továreň v lome

Stroj sa dokázal pohybovať vďaka dvom hydraulickým podvozkom. Po odťažení nadložia sa presunul ďalej rýchlosťou približne 30 metrov za hodinu. Len na premazanie ovládania podvozku bolo podľa ČTK potrebných 15-tisíc litrov oleja. S výnimkou pravidelných odstávok pracovalo rýpadlo nepretržite a na jednej zmene tvorilo jeho posádku deväť ľudí.

Jednou z najvýraznejších častí stroja bola korečková reťaz s hmotnosťou takmer 230 ton a dĺžkou bezmála 140 metrov. Jej pohon zabezpečovali dve prevodové skrine, každá s hmotnosťou 75 ton, a dva elektromotory s príkonom 1,6 megawattu. Vo vnútri rýpadla bol aj priestor pre posádku, toalety, šatne a zasadacia miestnosť, ktorá bola ako jediná odhlučnená.

„Bola to taká malá továreň, veľmi zložité zariadenie,“ povedal v polovici apríla pri začiatku likvidácie kolosu Procházka. Hluk stroja bol podľa Václava Hájka, ktorý jeho chod riadil, výrazný. „Bolo to počuť až hore nad lom. Trelo sa železo o železo, 38 korečiek,“ uviedol pre ČTK.

Hoci malo mostecké korečkové rýpadlo RK 5000 poradové číslo dva, išlo o jediný stroj svojho druhu v Českej republike. Prvý podobný stroj pomáhal pri ťažbe v Chabařoviciach pri Ústí nad Labem, na mieste dnešného jazera Milada. Po uzavretí tamojšieho lomu skončil rozrezaný v šrote.

Písali sme

Zmizol v zóne smrti na Evereste a objavil sa až po týždni. „Malý zázrak“ sa mení na poriadny problém

Záchrana nevyšla

O budúcnosti mosteckého rýpadla sa diskutovalo už skôr. Akademici z Českého vysokého učenia technického žiadali jeho pamiatkovú ochranu. Ministerstvo kultúry však v roku 2022 rozhodlo, že sa návrhom nebude zaoberať. Argumentovalo tým, že reálne možnosti zmysluplného využívania takéhoto technického objektu sú výrazne obmedzené.

O záchrane stroja uvažoval aj Ústecký kraj. Rýpadlo chcel nechať presunúť na vhodné miesto, kde by ako technická pamiatka a turistická atrakcia pripomínalo banícku históriu regiónu. Zámer však napokon padol. Presun a následná údržba chátrajúceho stroja by boli mimoriadne nákladné.

„Celý stroj bol naskenovaný a bol vytvorený 3D model pre budúce virtuálne prehliadky jeho interiéru,“ uviedla hovorkyňa skupiny Sev.en Česká energia Eva Maříková.

Opustený a chátrajúci veľkostroj stojí na mieste, kde má v budúcnosti vzniknúť veľké jazero.

Pozrite si reportáž z apríla o revolúcii vo vede. SAV má k dispozícii superpočítač Perún.