Piško z Transparency: Do Agentúry Smer šli len vlani dva milióny z rozpočtu. Zákon je deravý, je to len taká hra
Do pozornosti médií sa v posledných dňoch dostal Michal Fico, syn premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Dôvodom sú jeho príjmy z Agentúry Smer. Riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško upozorňuje, že problém nie je len v samotnej agentúre, ale aj v tom, ako politické strany cez podobné mechanizmy oslabujú verejnú kontrolu nad peniazmi na kampane.
„Kauza“ sa týka príjmov Michala Fica z Agentúry Smer, teda straníckej spoločnosti, ktorá pre Smer spravuje majetok a podieľa sa aj na financovaní kampaní. Portál Aktuality.sk upozornil, že firma vlani vyplatila členom svojich orgánov 60-tisíc eur, pričom jej jediným štatutárom je premiérov syn.
Predseda vlády odmieta podozrenia z rodinkárstva či zneužívania štátnych peňazí a tvrdí, že jeho syn je platený zo straníckych financií. Agentúru Smer označil za súkromnú obchodnú spoločnosť strany a financovanie Smeru za transparentné. V čom je teda problém? Pýtali sme sa odborníka.
Dlhodobo sledujete, ako politické strany financujú predvolebné kampane, ale aj to, ako hospodária s peniazmi, ktoré získajú za výsledok volieb. Čo v tomto prípade môžete konštatovať?
Ten problém má dve roviny. Jeden problém je z hľadiska celého volebného cyklu a druhý problém sa špecificky týka obdobia počas kampane pred jednotlivými typmi volieb. Problém z hľadiska celého cyklu je v tom, že pokiaľ strana pošle veľkú časť peňazí, ktoré dostane zo štátneho príspevku za výsledok vo voľbách, do svojej agentúry, tak tieto verejné prostriedky sú, samozrejme, oveľa menej pod verejnou kontrolou.
Politické strany musia každý rok zverejňovať výročnú správu, účtovnú závierku, kde musia podrobne informovať o tom, ako s týmito peniazmi naložili. Keď tieto peniaze pošlú do agentúry, tak už verejnosť takto podrobne nevidí, ako bolo s týmito verejnými prostriedkami nakladané, pretože ani Agentúra Smer už potom nezverejňuje výročnú správu.
V prípade Smeru to napríklad bolo tak, že za minulý rok získali len za jeden rok zo štátneho rozpočtu asi 3,6 milióna eur. Až dva milióny z tejto sumy poslali vlani do Agentúry Smer.
Špecifický problém je to práve počas volebných kampaní, pretože vtedy ten problém naberá ešte na intenzite. Tam to nie je len problém Smeru, je to problém viacerých strán, aj keď pri Smere je to asi najvypuklejšie, lebo oni majú vyslovene na tento účel stranícku agentúru.
Tam je problém v tom, že sa nakoniec dostávame iba k nejakej hre na transparentnosť, pretože v skutočnosti je transparentný účet obchádzaný cez tieto agentúry. To znamená, že strana, v tomto prípade Smer, pošle 100-tisíc eur alebo až milióny počas celej kampane na transparentný účet strany, cez ktorý sa má financovať volebná kampaň, ale tieto peniaze vzápätí odídu do Agentúry Smer, do mediálnej agentúry, a tieto výdavky na kampaň potom nevidíme, lebo sa dejú mimo transparentného účtu.
Takže tieto mediálne agentúry využívajú viaceré strany, väčšinou je to skôr komerčný vzťah, využívajú nejaké privátne agentúry, ale problém hromadných platieb veľkým mediálnym agentúram je naozaj širší, nielen problém tejto jednej strany. Pri strane Smer je to však najvypuklejšie, pretože peniaze odchádzajú automaticky takmer všetky do prostredia tejto straníckej agentúry a akékoľvek výdavky na kampaň nevie verejnosť sledovať.
Progresívne Slovensko si tiež založilo progresívnu firmu. Je možné, že sa niektoré strany takýmto modelom môžu inšpirovať? Čo by to znamenalo a aký odkaz by to vysielalo voličom, že aj my ideme hrať túto hru?
Ten problém už teraz nie je len problémom strany Smer a jej agentúry. Už teraz viaceré politické strany využívali tieto veľké súhrnné platby agentúram, pri ktorých bolo veľmi ťažké sledovať konkrétne výdavky.
Myslím, že existujú aj ďalšie strany, ktoré majú nejaké svoje stranícke agentúry, aj keď je to skôr zriedkavé. Čiže je možné, že aj ďalšie strany k tomuto budú pristupovať vo väčšej miere, pretože to je hlavný problém.
Ak niekto vedie kampaň netransparentne, získava výhodu v kampani, lebo sa mu nedá tak pozerať na prsty. Nedajú sa kritizovať problematické alebo hraničné transakcie. A tým pádom, ak to znamená výhodu vo volebnej kampani, znamená to aj väčšiu šancu na lepší výsledok.
Ostatné strany sa potom tomu snažia nejakým spôsobom prispôsobiť, aby neťahali za kratší koniec. Takže tento netransparentný spôsob vlastne deformuje celú volebnú súťaž.
Jedna rovina je morálna, ak hovoríme o tom, že je to netransparentné a že to deformuje politickú súťaž. Na druhej strane, je takýto postup z pohľadu zákona legálny?
Práve transparentné účty kedysi dávno zriadil ešte Smer a jeho vláda. Myslím, že keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák, platí to od roku 2014. Práve to prezentovali ako veľmi silné protikorupčné opatrenie na to, aby verejnosť mohla dohliadať na kampane a ich transparentnosť.
Samotný Smer však tento nástroj využíva veľmi problematickým spôsobom. Takže je to iba taká hra na transparentnosť. Zákon je formálne dodržaný. Platba ide na transparentný účet a z transparentného účtu ďalej, ale verejná kontrola je v podstate úplne minimálna alebo žiadna.
Ukazuje sa, že zákon je veľmi deravý a bolo by potrebné ho zmeniť.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"