Má ich odpudzovať, no môže sa stať opak. Komáre dokázali prekabátiť repelent, prečo im „chutil“?

Výskum publikovaný v odbornom časopise Journal of Experimental Biology sa zameral na druh Aedes aegypti, ktorý prenáša vírus Zika, horúčku dengue, žltú zimnicu či chikungunyu. Práve tieto ochorenia si každoročne vyžiadajú desaťtisíce obetí po celom svete. Informovali o tom portály ABC Science a Argophilia.

Tím vedený Claudiom Lazzarim z Univerzity v Tours vo Francúzsku skúmal, či sa môže meniť prirodzená reakcia komárov na repelent. DEET je totiž považovaný za látku, ktorej sa hmyz inštinktívne vyhýba.

Reagovali na vôňu repelentu

Vedci jednotlivé komáre umiestnili do špeciálnych komôr, kde ich nechali kŕmiť sa teplou ovčou krvou. Počas posledných sekúnd kŕmenia do priestoru vpustili aj pach DEET. Tento postup niekoľkokrát zopakovali.

Po skončení tréningu prišiel prekvapivý výsledok. Keď výskumníci neskôr pustili do komory iba pach repelentu bez potravy, viac ako 60 percent komárov reagovalo tak, akoby očakávali ďalšie kŕmenie. Začali sa pokúšať bodnúť cez sieťku a hľadať zdroj krvi.

Vedci následne otestovali, či sa zmena správania prejaví aj pri kontakte s človekom. Jedna z výskumníčok si natrela ruku repelentom a druhú nechala bez ošetrenia. Netrénované komáre sa prirodzene presúvali k neošetrenej ruke. Komáre, ktoré absolvovali predchádzajúci tréning, však vo väčšom počte smerovali práve k ruke s DEET.

Podobný efekt sa objavil aj v prípade, keď komáre nedostávali krv, ale cukrový roztok. Podľa autorov to naznačuje, že nejde len o reakciu súvisiacu s krvou, ale o všeobecný mechanizmus učenia.

„To, čo sa hmyz naučil, môže byť rovnako dôležité ako samotné pôsobenie chemickej látky,“ uviedol spoluautor výskumu Clément Vinauger z Virginia Tech.

Čítajte viac

Páchnuce ponožky ako dôvod, prečo máme štípance. Komáre reagujú na ľudí inak, než si vedci mysleli

Komáre sa učia a menia svoje správanie

Výsledky podľa vedcov naznačujú, že komáre nie sú organizmy riadené výlučne vrodenými inštinktmi. Naopak, dokážu si vytvárať nové asociácie a meniť svoje správanie na základe skúseností.

Autori štúdie zároveň upozorňujú na možný praktický dôsledok. Koncentrácia repelentu na pokožke postupne klesá. Ak je vrstva DEET už príliš slabá na spoľahlivé odpudenie komára, no stále ju možno zacítiť, môže dôjsť k úspešnému uštipnutiu. Takáto skúsenosť by následne mohla komára naučiť spájať pach repelentu s odmenou v podobe potravy.

Repelenty zatiaľ nevyhadzujte

Odborníci však vyzývajú na opatrnosť pri interpretácii výsledkov. Všetky experimenty prebiehali v laboratóriu a na komároch, ktoré boli chované v kontrolovaných podmienkach niekoľko desaťročí. Nie je preto jasné, či sa rovnaký jav vyskytuje aj vo voľnej prírode.

Entomológ Thomas Schmidt z Univerzity v Sydney, ktorý sa na výskume nepodieľal, upozornil, že správanie komárov v prirodzenom prostredí je výrazne zložitejšie. Pripomenul, že vedci už v minulosti zaznamenali prípady, keď sa niektoré populácie komárov dokázali prispôsobiť používaniu insekticídov a meniť svoje správanie tak, aby sa im vyhli.

Napriek novým zisteniam odborníci zdôrazňujú, že repelenty zostávajú jedným z najúčinnejších spôsobov ochrany pred komármi. „DEET zostáva zlatým štandardom medzi repelentmi,“ povedal Lazzari pre ABC Science. Dodal, že pri správnom používaní ide naďalej o veľmi účinný prostriedok ochrany pred uštipnutím aj pred nebezpečnými ochoreniami prenášanými komármi.

Minulý rok nasadili do boja proti komárom v Bratislave aj drony. Pozrite si reportáž z júla 2025.