Kiss: Dane sa platiť musia, ale má to aj druhú stránku. E-faktúra bude obrovský benefit (rozhovor)
Slovensko prechádza obdobím konsolidácie verejných financií, pri ktorej je jednou z kľúčových tém efektívnejší výber daní a boj proti daňovým únikom. Štát potrebuje na jednej strane šetriť a ozdravovať verejné financie, na druhej strane však aj zabezpečiť, aby sa dane vyberali spravodlivo, účinne a efektívne. O tom, ako sa to darí a aké opatrenia pripravuje Finančná správa, sme sa rozprávali s prezidentom Finančnej správy SR Jozefom Kissom.
Darí sa Finančnej správe zvyšovať efektivitu?
Vrátim sa v čase do minulého roka, keď sa Finančnej správe podarilo vybrať historicky najväčší objem na daniach. Bolo to bezmála 21 miliárd eur. Keď to porovnám s obdobím január až máj tohto roka, tak v porovnaní s minulým rokom vyberáme o 350 miliónov viac. Z pohľadu hrubého výnosu je to o 600 miliónov viac.
Hrubý výnos je dôležitý, lebo z neho sa potom odvádza časť peňazí samosprávam. Opatrenia prijaté za posledné tri roky prinášajú svoje ovocie a vidíme, že efektivita nám neustále rastie.
Kde je hranica, aby „daňováci“ neprekročili mieru, ale boli nápomocní a plnili si svoje povinnosti?
Dane sa platiť musia, ale má to aj druhú stránku. Ako podnikateľ by som nemal byť len pod hrozbou toho, že keď nezaplatím, tak o niečo prídem.
Snažíme sa to vyvažovať hlavne komunikáciou. Na výber daní vplýva viac faktorov — makroekonomické ukazovatele, výkon ekonomiky, legislatíva, spotreba aj správanie spotrebiteľov.
Nachádzame sa v zložitom ekosystéme. Pri vysokých sadzbách, zložitosti systému a množstve výnimiek sa podnikateľ nemusí chcieť pomýliť, ale pomýli sa a spraví chybu pri platení daní. Toto sú veci, ktoré musíme vysvetľovať a komunikovať s podnikateľmi.
Kde je ten najväčší problém výberu daní?
Veľmi jasne to pomenúva objem šedej ekonomiky na Slovensku, ktorý je 17 miliárd eur. To je veľmi vysoké číslo. Sú to čísla podložené analýzami nadnárodných audítorských spoločností a publikovala ich aj Európska komisia.
Ovplyvňuje to napríklad to, že máme nelegálnu zamestnanosť, nepriznávané tržby vo veľkom objeme a podnikateľské subjekty, ktoré sa snažia optimalizovať aj na úkor poctivých podnikateľov.
Šedá ekonomika je niečo, s čím sa musíme spoločne popasovať cez legislatívu aj cez opatrenia, ktoré zvýšia efektivitu výberu daní a znížia daňové úniky. Musíme sa zamyslieť, či priznávané tržby, ktoré dnes evidujeme, sú naozaj také, alebo či nám časť z nich odteká.
Potom sa to využíva napríklad na mzdy vyplácané na ruku alebo na dodávateľsko-odberateľské vzťahy bez faktúr. Toto všetko podporuje šedú ekonomiku.
Akým spôsobom to dokážete zrátať? Je to presné číslo, alebo odhadujete?
Zvýšený počet kontrol na priznávanie tržieb je téma, o ktorej sa bavíme tri roky, a vidíme výsledky.
Tento rok sa nám oproti minulému roku vďaka prijatým opatreniam podarilo dosiahnuť výrazný posun. Ide o zvýšený počet kontrol, zvýšenú efektivitu kontrol a legislatívu, ktorá obchodníkom prikazuje umožniť spotrebiteľovi bezhotovostnú platbu.
Pomohli aj oznámenia pri pokladniach, ktoré upozorňujú kupujúceho, že si môže vypýtať pokladničný doklad. V medziročnom porovnaní máme za prvých päť mesiacov v tržbách o 700 miliónov eur viac. Zároveň sme prijali o 16 miliónov viac pokladničných dokladov ako v roku 2025.
Zamerali sme sa hlavne na rizikové sektory, ako je gastro, starostlivosť o telo, barbershopy, kaderníctva, manikúry, pedikúry, ale aj súkromné ambulancie lekárov. V týchto oblastiach vidíme nárast počtu pokladničných dokladov, v niektorých sektoroch až o 20 percent.
Ako vyzerá taká daňová kontrola, alebo kontrola vydávania týchto bločkov?
Robí sa kontrolný nákup. To znamená, že spotrebujem nejakú službu alebo tovar a čakám, ako sa predávajúci zachová. Sledujem, či zaregistruje tržbu, či vydá pokladničný doklad a či ten doklad spĺňa všetky náležitosti. Z toho vieme predikovať, či je tržba naozaj evidovaná v systéme. Potom kontrola pokračuje ďalej.
Môžete vysvetliť projekt Daňový štít, prečo vznikol, aké sú jeho ciele a čo očakávate?
Veľmi dôležité je, aby sme zrýchlili proces v daňovom a trestnom konaní vo vzťahu k daňovým deliktom. Spolu s Policajným zborom sme videli priestor na zlepšenie komunikácie.
Finančná správa sa zameriava najmä na daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Policajný zbor má v gescii ostatné dane, pokiaľ ide o trestné konania. Zhodli sme sa, že musíme zvýšiť vymožiteľnosť práva a byť pri páchateľoch skôr, ako stihnú prepísať firmy alebo majetok.
Vymieňame si analytické informácie už v prípravnom konaní. Daňový štít vznikol preto, aby sme boli o krok vpredu pred páchateľmi a organizovanými skupinami.
Máme zidentifikovaných približne 30 fyzických osôb, ktoré stoja zhruba za 80 miliónmi eur daňových deliktov. S Policajným zborom sme podpísali memorandum a máme za sebou aj prvé úspešné prípady. Jedným z nich bola akcia Jastrab, pri ktorej sme odhalili organizovanú skupinu páchajúcu ekonomickú trestnú činnosť pri dovoze áut zo zahraničia.
Je pre Finančnú správu dôležité edukovať podnikateľov a živnostníkov, pôsobiť preventívne? Alebo je skôr dôležitá represia a výkon?
Je to ruka v ruke, ale pre mňa je veľmi dôležité, aby sme robili prevenciu. Aby sme podnikateľom vysvetľovali zložitý daňový systém a ukazovali im, kde sa môže stať chyba.
Veľa daňových nedoplatkov nevzniká preto, že je niekto prvoplánový daňový podvodník. Často chce poctivo podnikať, chce byť úspešný, ale nevyzná sa v systéme.
Chodíme do prevádzok, informujeme o novej legislatíve, o povinnostiach od januára či od mája a o tom, čo treba predkladať a v akom horizonte. K dispozícii je call centrum Finančnej správy, daňové úrady aj colné úrady.
Chceme robiť prevenciu, lebo keď už nedoplatok vznikne, potom môže prísť problém s cashflow. Podnikateľ potom neplatí len nedoplatok, ale aj sankcie a úroky.
Aké skúsenosti máte po mesiaci fungovania bezhotovostných platieb?
Sme milo prekvapení. Objem transakcií, ktoré sa od 1. mája zaplatili cez QR platby, presiahol tri milióny eur.
Išli sme do toho s tým, že QR kód bude jedna z možností, ako umožniť bezhotovostnú platbu. Dá sa platiť kartou, prevodom z účtu na účet alebo cez rôzne aplikácie. Sme radi, že QR kód si našiel svojich adresátov, najmä medzi malými a strednými podnikateľmi či predajcami na trhoviskách.
Technicky to funguje v poriadku. Neevidujeme veľké zlyhania systému a platby prebiehajú v sekundách. Dôležité je, že QR platby sú pre obchodníka aj zákazníka bezplatné. Máme príklady, keď si v reštaurácii cez QR kód naskenujete menu, objednáte si a cez ďalší QR kód zaplatíte. Vôbec nemusíte prísť do styku s obsluhou. Je to zefektívnenie aj na strane predávajúceho.
Čo bude presne znamenať systém e-faktúry? Prečo ho zavádzate a v akom je teraz štádiu?
Tri dôvody. Prvým je legislatíva. Od 1. januára 2027 bude povinnosť pre každého podnikateľa na Slovensku využívať elektronickú faktúru vo vnútroštátnom obchodnom styku. Európska legislatíva zároveň od roku 2030 ukladá používať elektronickú faktúru pri medzinárodných transakciách.
Druhým dôvodom je, že na Slovensku podnikatelia ročne vygenerujú približne 100 miliónov faktúr a 60 percent z nich je zaplatených po lehote splatnosti. To je veľký problém v obchodno-dodávateľských vzťahoch.
Tretím dôvodom je digitalizácia. Tomu sa nevyhneme. Elektronickú faktúru zavádzame preto, aby podnikatelia mali lepšie cashflow, boli úspešnejší a vedeli fungovať aj v európskom prostredí, kde sa elektronická fakturácia stáva štandardom.
Elektronická faktúra nebude len PDF alebo Excel poslaný e-mailom, ako doteraz. Bude to súbor štruktúrovaných dát, ktoré budú overované na úrovni Finančnej správy a elektronického poštára. Budeme vedieť garantovať, že dodávateľ aj odberateľ sú správne identifikovaní, čím sa zníži chybovosť.
Podnikateľom to môže ušetriť čas aj náklady. Podľa skúseností z iných krajín môže ísť až o 70 percent ušetreného času a 30 až 50 percent nákladov.
Koľko času dostanú menší, strední aj väčší podnikatelia, aby sa s tým zžili a aby to fungovalo? Aký to bude mať benefit pre bežného občana?
Prvé, čo bolo potrebné spraviť, bolo pripraviť technologickú a technickú platformu. Tú už máme. Legislatíva išla predtým a dnes platforma funguje.
Finančná správa 1. júna spustila prevádzku e-faktúry a možnosť výberu elektronického poštára. Dnes je tam už zhruba 130 subjektov, ktoré majú elektronického poštára zazmluvneného. Systém je živý, funguje a beží.
Následne musia účtovné domy zabezpečiť zmeny na svojej strane, aby vedeli spracovať faktúry a dáta z faktúr. Potom prichádza podnikateľ, ktorý sa musí oboznámiť so systémom. Na tomto teraz pracujeme a edukácia beží.
Benefit bude v tom, že Finančná správa bude mať online dáta potrebné na analytiku, identifikáciu rizikových subjektov a odhaľovanie daňových únikov. Môžeme tým znížiť daňové úniky a efektívnejšie naplniť štátny rozpočet.
Keby ste ako prezident Finančnej správy mali „vypichnúť“ jednu vec, ktorá by to bola?
Určite je to e-faktúra, lebo to bude naozaj obrovský benefit. Prispôsobíme sa trhu a pomôžeme podnikateľom. Samozrejme, chce to ešte pár mesiacov, aby sme našli spoločnú reč tak, aby boli spokojné obe strany.
Pozrite si celú reláciu Téma s prezidentom Finančnej správy SR Jozefom Kissom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"