Kim rozprestrel červený koberec. Do KĽDR pricestoval rokovať čínsky prezident Si Ťin-pching
Nestáva sa často, že by líder najizolovanejšej krajiny sveta Kim Čong-un rozprestieral červený koberec. Tentoraz to však urobil, pretože do Severnej Kórey pricestoval jeden z najmocnejších politikov sveta – čínsky prezident Si Ťin-pching.
Kim Čong-un s manželkou nastúpení na letisku, čestná stráž v pozore, deti s kyticami pripravené a červený koberec rozprestretý. Si Ťin-pchinga vítali v Severnej Kórei s najvyššími poctami. Čínsky prezident prišiel na dvojdňovú návštevu. So severokórejským lídrom sa dohodli na posilnení spolupráce a strategického partnerstva vrátane bezpečnostných otázok.
„Ekonomický aspekt tejto návštevy je veľmi dôležitý, keďže Pchjongjang sa postupne stáva čoraz menej závislým od Pekingu. Môže za to ruská agresia na Ukrajine. Severná Kórea dodáva Rusku vojakov a muníciu a za to dostáva peniaze, ale aj ropu a plyn,“ povedal profesor politológie na Univerzite v Singapure Ja Jan Čong.
Dostane sa Severná Kórea na dostrel USA? Kim Čong-un osobne dohliadal na test raketového pohonu novej generácie
Práve Čína bola dlhodobo najväčším spojencom izolovanej krajiny. To sa však po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu začalo meniť. Možno aj preto sa čínsky prezident rozhodol krajinu opäť navštíviť. Prvýkrát tam bol v roku 2019. Analytici si všímajú aj to, že ide o jeho prvú zahraničnú cestu v tomto roku.
Čína chce ukázať svoj vplyv
„Cesta prezidenta Siho je zaujímavá tým, že nasleduje po sérii schôdzok, ktoré absolvoval s európskymi lídrami, ale aj s Trumpom a Putinom. Myslím si, že je to snaha ukázať celému svetu, že Peking je centrom zahraničnej politiky. Čína chce ukázať, že práve ona hýbe nitkami a formuje svetový poriadok,“ uviedol Ja Jan Čong.
Návšteva je výhodná aj pre severokórejského lídra. Ten môže s pomocou štátom kontrolovaných médií domácemu publiku ukázať, že jeho krajina nie je taká izolovaná, ako ju podľa neho vykresľuje Západ.
Faktom však zostáva, že KĽDR čelí rozsiahlym medzinárodným sankciám. Bezpečnostná rada OSN ich začala prijímať pred dvadsiatimi rokmi ako reakciu na prvú jadrovú skúšku Severnej Kórey. Ani sankcie však jadrový program krajiny nezastavili. Odhaduje sa, že Pchjongjang dnes disponuje približne 60 jadrovými hlavicami.