Arménske voľby hladko vyhral premiér Pašinjan. Jeho proeurópsky kurz podporilo takmer 50 percent voličov
Strana Občianska zmluva arménskeho premiéra Nikola Pašinjana vyhrala nedeľné parlamentné voľby so ziskom 49,8 percenta hlasov.
Informovala o tom podľa agentúr arménska volebná komisia po sčítaní hlasov zo všetkých volebných miestností. Druhá skončila strana Silná Arménsko, ktorú vedie rusko-arménsky miliardár Samvel Karapetjan. Získala 23,3 percenta hlasov. Do parlamentu sa dostanú ešte ďalšie dve strany.
Voľby, ktoré podľa agentúry AFP poznačili hrozby zo strany Ruska, potvrdili prozápadné smerovanie Arménska.
Do parlamentu sa dostanú aj ďalšie dve strany. Podľa volebnej komisie sa na hlasovaní zúčastnilo 59 percent oprávnených voličov.
Pašinjan, ktorý v posledných rokoch presadzuje zbližovanie s Európskou úniou, sa za víťaza volieb označil už v noci po uzavretí hlasovania. Víťazstvo svojej strany označil za historické a vyhlásil, že Arménsku zabezpečí „večnosť a rozvoj“. Zároveň prisľúbil pokračovanie kurzu smerom k Západu, pričom chce naďalej rozvíjať aj vzťahy s Ruskom.
Výsledok Pašinjanovej strany je natoľko silný, že bude môcť zostaviť vládu bez koaličných partnerov, zvoliť premiéra, prijať vládny program a schváliť rozpočet a väčšinu zákonov, povedal agentúre AP Richard Giragosian, riaditeľ nezávislého Centra regionálnych štúdií v Jerevane. Dodal však, že Pašinjan nezískal väčšinu potrebnú na zmeny ústavy bez konania referenda.
Podľa Pašinjanovho hlavného oponenta Karapetjana boli voľby hanebné a sprevádzali ich represie. Miliardár Karapetjan, ktorý zbohatol v Rusku, uviedol, že desiatky ľudí z jeho volebnej kampane boli zatknuté. Sám Karapetjan je od konca decembra v domácom väzení a je súdený kvôli obvineniu z verejných výziev na zvrhnutie vlády. V nedeľu ho doviezla do volebnej miestnosti eskorta. Keď odhlasoval, dopravila ho zasa domov.
Arménsky vyšetrovací výbor oznámil, že preveruje 59 prípadov podozrenia z porušenia volebných pravidiel vrátane opakovaného hlasovania. V súvislosti s vyšetrovaním zadržal deväť osôb.
Napätie s Moskvou
Arménsko bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a po jeho rozpade zostalo blízkym spojencom Ruska. Na jeho území sa stále nachádza aj ruská vojenská základňa.
Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou sa však v posledných rokoch výrazne zhoršili. Arménsko Rusku vyčíta, že ho nedokázalo ochrániť počas konfliktu so susedným Azerbajdžanom. Ten v roku 2023 počas krátkej vojenskej operácie opätovne získal kontrolu nad Náhorným Karabachom a napriek prítomnosti ruských vojakov ukončil desaťročia trvajúcu vládu tamojších arménskych separatistov.
Arménsko sa pred tromi rokmi pripojilo k Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), čo Moskva označila za nepriateľský krok. O rok neskôr Jerevan prakticky zmrazil svoju účasť v Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), vojenskom zoskupení postsovietskych štátov vedenom Ruskom. Minulý rok arménsky parlament prijal zákon deklarujúci zámer krajiny usilovať sa o členstvo v Európskej únii.
Ruský tlak
Rusko v posledných dňoch zakázalo dovoz viacerých poľnohospodárskych a potravinárskych produktov z Arménska. Opatrenia sa týkajú napríklad kvetov, minerálnej vody, arménskeho brandy či niektorých druhov čerstvej zeleniny.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno odkázal Jerevanu, že krajina nemôže súčasne vstúpiť do Európskej únie a zostať členom Euroázijskej hospodárskej únie (EAEÚ), ktorú vedie Moskva. Podľa Putina sa Arménsko vydáva cestou Ukrajiny, ktorá sa podľa neho začala snahou Kyjeva o vstup do EÚ. Rusko proti Ukrajine od februára 2022 vedie vojnu.
Kremeľ zároveň podľa AFP čelí obvineniam, že sa pokúšal ovplyvniť výsledok arménskych volieb vo svoj prospech. Analytici upozorňovali na dezinformačné kampane na internete, hackerské aktivity a šírenie proruských naratívov, ktoré vykresľovali spoluprácu so Západom ako hrozbu pre Arménsko.
Moskva však má na výsledok presne opačný názor. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v pondelok vyhlásila, že parlamentné voľby v Arménsku sa niesli v znamení bezprecedentného nátlaku na opozíciu a zasahovania zo strany Západu. Informovala o tom agentúra TASS.
Zacharovová tiež uviedla, že voľby ukázali, že arménska spoločnosť je extrémne polarizovaná. Rusko podľa nej vždy malo a bude mať záujem „na silnom a naozaj suverénnom Arménsku“ a voči tejto krajine bude postupovať s ohľadom na konkrétne kroky jej vedenia.
Pozrite si aj, ako vyzerala atmosféra v Arménsku počas volieb a pred vyhlásením výsledkov:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"