Arménsko rozhodlo o svojej budúcnosti. Volebné miestnosti sa zatvorili, krajina smeruje k Západu alebo k Rusku

V Arménsku sa uzavreli volebné miestnosti, v ktorých občania vyberali nové zloženie parlamentu. K urnám podľa volebnej komisie prišlo 58,97 percenta oprávnených voličov, uviedla arménska agentúra Armenpress. Voľby podľa agentúr rozhodnú o tom, či krajina bude pokračovať v prozápadnej politike. Konečné výsledky hlasovania majú byť zverejnené v pondelok (8. 6.).

Premiér Nikol Pašinjan a jeho vládnuca strana Občianska zmluva by podľa predvolebných prieskumov mali svoje pozície na čele krajiny obhájiť so ziskom okolo 32 percent, píše agentúra Reuters. Opozičná proruská strana Silné Arménsko by mala skončiť na druhom mieste s 11 percentami.

Arménsko patrilo medzi spojencov Ruska, pričom na svojom území hostí ruskú vojenskú základňu. V poslednom čase ale premiér Pašinjan usiluje o užšie väzby so Západom. Vzťahy Jerevanu a Moskvy sa v posledných rokoch vyostrili. Arménsko navyše vlani prijalo zákon, ktorý deklaruje zámer usilovať sa o členstvo v Európskej únii.

Región poznačili dve vojny

Čo sa týka vzťahov s Azerbajdžanom, tak tie sú silno poznačené rozpormi o územie Náhorného Karabachu, ktorý je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale historicky v ňom žilo väčšinovo arménske obyvateľstvo. Obe krajiny zviedli v posledných desaťročiach o tento región dve vojny.

V roku 2023 Baku pri bleskovej vojenskej operácii znovu oblasť ovládlo a ukončilo desiatky rokov trvajúcu vládu tamojších arménskych separatistov. Arménska armáda, podobne ako prítomné ruské jednotky, do bojov vojensky nezasiahla.

Opozícia a časť spoločnosti Pašinjana viní z kapitulácie pred Azerbajdžanom, s ktorého prezidentom Ilhamom Alijevom podpísal premiér vlani vo Washingtone za prítomnosti amerického prezidenta Donalda Trumpa deklaráciu, v ktorej sa lídri zaväzujú k mieru.

Čítajte viac

Môže sa zopakovať ukrajinský scenár? Rusko varuje Arménsko pred prozápadnou orientáciou