Pracujete nadčas, ale za nič? Zamestnanci sa boja ozvať, hoci zákon jasne stanovuje nároky na kompenzáciu

Práca nadčas je pre veľkú časť zamestnancov bežnou realitou. Pravidelne alebo aspoň občas ju vykonáva približne tri štvrtiny z nich. Napriek tomu nie je samozrejmosťou, že za ňu automaticky dostanú aj zaplatené.

Určitá časť zamestnancov tvrdí, že nadčasy nemá preplatené ani nijako kompenzované. Svoje práva si však napriek tomu v mnohých prípadoch neuplatňujú. „Zamestnanci sa často boja dať podnet, lebo si myslia, že inšpektoráty a zamestnávatelia sú prepojení, alebo že sa príde na to, kto konkrétne daný podnet podal,“ vysvetľuje Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba.

Rozdiely diktuje vzdelanie

Národný inšpektorát práce pritom upozorňuje, že v prípade porušovania práv je potrebné sa ozvať, pretože práca nadčas má jasne stanovené zákonné limity. „Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne, najviac v období štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, pokiaľ sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období,“ uvádza Inšpektorát práce.

Výrazné rozdiely v preplácaní nadčasov sa ukazujú nielen naprieč typmi pozícií, ale aj podľa dosiahnutého vzdelania pracovníkov. „Na Slovensku sa nadčasy nejakým spôsobom týkajú oveľa častejšie ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a nemajú maturitu,“ priblížila Ľubica Melcerová, hovorkyňa Alma Career Slovakia.

Čítajte viac

O letné brigády je obrovský záujem. Študentov lákajú vyššie mzdy, no práca má aj svoje mínusy

Zamestnávateľ má síce právo nadčas nariadiť, no len v prípade, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Zamestnanec je vtedy povinný prácu navyše odrobiť, no automaticky mu tým vzniká nárok na finančnú kompenzáciu. „Na to, aby sa nadčasová práca mohla v úvodzovkách zmeniť na náhradné voľno, je potrebná dohoda obidvoch strán,“ upozorňuje František Gajdoš, viceprezident KOZ SR.

Prežitie alebo príjemné prilepšenie?

Pre približne tretinu zamestnancov sú nadčasy dôležitou, niekedy až kľúčovou zložkou ich celkového príjmu. Základná mzda im totiž podľa ich vlastných slov nestačí na pokrytie bežných životných nákladov. „Platí to najmä napríklad v zdravotníctve a v školstve. Ďalšia polovica pracujúcich to zasa považuje za príjemné prilepšenie k svojmu platu,“ dopĺňa Melcerová.

Špecifickú kategóriu tvoria pracovníci v náročných podmienkach. Ľudia, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, totiž môžu nadčasy odpracovať len vo výnimočných a legislatívne presne vymedzených prípadoch.