Irán podmieňuje mierovú dohodu s USA uvoľnením 24 miliárd dolárov. Teherán to označil za skúšku dôvery
Prípadná mierová dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom závisí od toho, či bude administratíva prezidenta Donalda Trumpa ochotná uvoľniť zmrazené iránske aktíva v hodnote 24 miliárd dolárov (približne 20,7 miliardy eur).
V zverejnenom piatkovom rozhovore s televíznou stanicou CNN to povedal Mohsen Rezáí, vojenský poradca najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Modžtabu Chameneího. Ak by USA po terajšom prímerí obnovili boje, „vstúpili by do temnej uličky“ a Teherán by rozšíril vojnu až do Stredozemného mora, varoval.
„Rokovania uviazli na mŕtvom bode a Trump musí túto patovú situáciu rozseknúť,“ povedal Rezáí v Teheráne v rozhovore, ktorý CNN označila za ojedinelý. „Ak chce dosiahnuť s Iránom dohodu, týchto 24 miliárd dolárov je skúškou dôvery (...) je to skúška, ktorou musí Amerika prejsť, a potom sa otvorí cesta,“ dodal.
Irán žiada miliardy za mier
Irán v takzvanom memorande porozumenia s USA, ktoré by malo položiť základ budúcej mierovej dohody, podľa agentúr požaduje okrem iného uvoľnenie 12 miliárd dolárov (približne 10,4 miliardy eur) zmrazených dolárov okamžite a ďalších 12 miliárd v neskoršej fáze. Americkí predstavitelia sa však obávajú, že uvoľnením finančných prostriedkov v tejto fáze by Washington prišiel o kľúčovú páku pri vyjednávaní s teokratickým režimom.
Senior Iranian official Mohsen Rezaee to CNN:
— Clash Report (@clashreport) June 5, 2026
Trump must make decisions independently of Israel. He must give what is the rights of the Iranian people and stop the blockade. Release our frozen assets. And this can be a new horizon for the future of Iran and America.
Trump must… pic.twitter.com/bCgPEmBpzX
Medzi Washingtonom a Teheránom platí od 8. apríla krehké prímerie, ktoré obe strany porušujú občasnými útokmi, zatiaľ čo sa snažia nájsť zhodu na memorande o porozumení. To by predĺžilo súčasné prímerie a malo by tiež načrtnúť riešenie otázky iránskeho jadrového programu.
USA s Izraelom začali vojnu proti Iránu 28. februára, zdôvodnili to najmä obavami o bezpečnosť a snahou zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane. Irán odpovedal útokmi na štáty v oblasti Perzského zálivu a na americké základne v regióne a zablokoval tiež Hormuzský prieliv, kľúčovú námornú trasu pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu.
Stretnutie s Trumpom vylúčil
Rezáí v rozhovore varoval, že ak Spojené štáty obnovia vzdušné údery proti Iránu, ten by mohol rozšíriť odvetné vojenské operácie z Hormuzského prielivu do Indického oceánu, prielivu Báb Al-Mandáb, Červeného mora a Stredozemného mora.
Poradca v úvode rozhovoru nechal bez odpovede otázku reportéra ohľadom stavu Modžtabu Chameneího a jeho úlohy v rozhodovacích procesoch krajiny a odmietol, že by sa vodca mohol stretnúť s Trumpom. O zdravotnom stave súčasného najvyššieho duchovného vodcu sa špekuluje od zabitia jeho otca Alího Chameneího pri jednom z prvých úderov 28. februára.
„To sa nestane. Momentálne sme v prvej fáze rokovaní a Trump ich priviedol do mŕtveho bodu. To sa nestane,“ odvetil Rezáí na poznámku reportéra, že Trump vyhlásil, že by mu bolo cťou sa s najvyšším iránskym duchovným vodcom stretnúť.