Šéf Kremľa vyslal zmierlivý aj konfrontačný odkaz. Partnerov pozval k spolupráci, Európu napadol

Šéf Kremľa, ktorý pred viac ako štyrmi rokmi nariadil armáde napadnúť Ukrajinu, čo rozpútalo najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, zároveň hneď v úvode svojho vystúpenia kritizoval európske elity za to, čo nazval krátkozrakou agresívnou politikou.

Čítajte viac

Petrohrad vítal hostí „ruského Davosu“ výbuchmi a čiernym dymom. Ukrajinské drony zasiahli ropný terminál a narušili lety

„Sledujeme otrasy na energetických trhoch, vyvolávajúce napätie v jednotlivých regiónoch, predovšetkým na Blízkom východe a ako je realizovaná krátkozraká politika európskej byrokracie, ktorá je sprevádzaná agresívnou rétorikou a vedie k ďalšej strate pozícií Európy vo svetovej ekonomike a navyše podkopáva regionálnu a globálnu bezpečnosť,“ vyhlásil ruský vodca.

„Krádež“ ruských rezerv

Argumentoval okrem iného tým, že štátny dlh krajín eurozóny dosiahol už takmer 90 percent ich hrubého produktu, u členských krajín Európskej únie presiahol 81 percent HDP, zatiaľ čo u Ruska podľa neho predstavuje len 16 percent. Putin tiež obvinil Západ, že spôsobil zrútenie pravidiel svetového obchodu tým, že v momente, keď začal prehrávať, siahol po sankciách a „krádeži“ ruských rezerv, čo podľa Putina nezvratne ovplyvnilo postavenie dolára a eura.

Západ zmrazil ruské aktíva v zahraničí v reakcii na rozpútanie vojny proti Ukrajine.

Putin súčasne vyzdvihol vzostup „globálneho Juhu“ a členských krajín zoskupenia rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, ktoré okrem iného zahŕňa Čínu, Indiu, Brazíliu, Rusko a Južnú Afriku.

Ubezpečoval tiež o priaznivých perspektívach Ruska, pričom argumentoval aprílovým rastom HDP o 1,3 percenta, nízkou mierou nezamestnanosti či rastom reálnych miezd o 30 percent v posledných piatich rokoch. Inflácia v Rusku sa podľa neho spomalila a v tomto roku sa má pohybovať okolo 5,2 percenta.

„Pohyb vpred a nahor bude zabezpečený“

Agentúra AFP napísala, že ruský vodca bagatelizoval ekonomické ťažkosti krajiny. Ruská vojna proti Ukrajine vystavila ruské financie obrovskému tlaku - rastúce ceny, zvyšovanie daní a vysoké náklady na pôžičky tvrdo zasiahli mnohých Rusov, napísala v piatok AFP. „Počúvame kritiku, že sa u nás všetko zrútilo. Áno, zostúpili sme na úroveň, na ktorej sú krajiny eurozóny už mnoho rokov,“ uviedol šéf Kremľa podľa serveru Vedomosti a povedal, že „pohyb vpred a nahor bude zabezpečený".

Rusko v máji znížilo výhľad hospodárskeho rastu na tento rok na 0,4 percenta. Dovtedy počítalo s rastom 1,3 percenta, uviedla už skôr AFP. Ruská ekonomika v tohtoročnom prvom štvrťroku podľa údajov ruského štatistického úradu klesla o 0,2 percenta. Bol to prvý pokles za tri roky. Je za ním hlavne silnejúci tlak spôsobený vojnou na Ukrajine a tiež sankcie. Vlani za január až marec HDP o 1,4 percenta vzrástol.

Čítajte viac

Rusko stojí medzi únavou z vojny a snom o globálnom konflikte. Na „Putinovom Davose“ zazneli protichodné vízie budúcnosti