Rýchle, no hlučné. Prečo sovietske jadrové ponorky v ére studenej vojny prehrávali súboj s Američanmi?

Historicky boli sovietske jadrové ponorky navrhované iným spôsobom ako americké. Podľa Andreja Žiarovského Sovietsky zväz nedokázal držať krok s technologickou sofistikovanosťou Spojených štátov. „Rusi hľadali rôzne technologické skratky, ktoré by im umožnili asymetrickou formou dohnať technologický náskok Spojených štátov,“ vysvetlil Žiarovský.

Súboj technológií

Sovietski konštruktéri sa snažili o rýchlosť, čo sa v minulosti ukázalo ako nebezpečné. Príkladom je ponorka K-222, ktorá do dnes drží svetový rekord v rýchlosti 82 kilometrov za hodinu pod vodou. Jej nevýhodou bola však vysoká hlučnosť. „Táto ponorka, hoci bola najrýchlejšia, pri plnej rýchlosti plávala pod vodou úplne naslepo a vysielala široko-ďaleko hluk, ktorý hovoril: tu som, tu ma máte,“ uviedol Žiarovský.

Čítajte viac

Zuzana 2 sa v rukách Ukrajincov stala postrachom okupanta. Ako dokázala zasiahnuť cieľ na desiatky kilometrov prvou ranou?

Naopak, moderný prístup, ktorý dnes preferujú obe veľmoci, sa posúva smerom k tichosti a akustickej nenápadnosti. „Už nemusím byť najrýchlejší, ale som tichý a o všetkom viem. To je pointa,“ zdôraznil vojenský publicista. Súčasné ponorky, ako napríklad trieda Jasen, predstavujú podľa neho prvý skutočne multifunkčný typ, ktorý sa vyrovná americkým štandardom.

Návrat k „zlatej rybke“

Súčasné ruské námorníctvo prechádza obdobím určitej renesancie. Podľa Žiarovského sa Rusko pri konštrukcii nových plavidiel začalo inšpirovať americkými postupmi, najmä pokiaľ ide o konceptovanie provy a uloženie sonarových zariadení.

Napriek tomu, že americká strana stále udržiava technologický náskok, rozdiel medzi týmito dvoma veľmocami sa v súčasnosti zmenšuje. „Stále tam istý technologický odstup je, ale už nie je nejaký znateľný,“ uzavrel Andrej Žiarovský.

Viac sa dozviete v celom rozhovore: