Výsmech, štát nás obabral, opísal Golonka výšku svojho dôchodku. Peniaze na lieky „musí ťahať z kabely“

Život dôchodcu na Slovensku môže byť veľmi ťažký. Výnimkou nie je ani 80-ročná ikona československého hokeja Jozef Golonka. Bývalý reprezentant s prezývkou „Žiletka“ tvrdí, že nielen s ním, ale aj jeho bývalými spoluhráčmi štát „pekne vybabral“.

Jozef Golonka
Foto: TASR/Martin Baumann
Jozef Golonka ukazuje československý olympijský reprezentačný dres.

Hokejista, ktorý s céčkom na drese priviedol čechoslovákov k striebru na ZOH 1968, žije na staré kolená zo dňa na deň.

„Keď si idem nakúpiť lieky, tak musím vytasiť z vlastnej kabely. Keď zistíte môj základný dôchodok, budete prekvapení, veľmi prekvapení. Ale chvalabohu, že my sme celý život z jednoduchej rodiny,“ povedal pre Koktejl.sk.

Zdôrazňuje, že vyrastal v skromných pomeroch a hokej hral, aby vyhrával a robil radosť krajanom a Slovensku. „Zobrali sme si úvery, ktoré sú dnes už zaplatené, ale nie podvodom. Sú zaplatené tak, že sme išli do podnájmu do malého bytu, kým sa to nezaplatilo. A teraz ma idú porovnávať, to trocha zamrzí. Mohol som zostať v Nemecku.“

Útočník, ktorý obliekol reprezentačný dres v 134 dueloch, v minulosti priznal, že štát jeho služby vtedy ocenil na dôchodok vo výške 150 eur mesačne.

Systém podľa Golonku odsunul úspešných slovenských športovcov na druhú koľaj. „Vyhodili ma z roboty, lebo museli platiť sociálku. Tú platil Pragosport, ktorému sme odvádzali časť peňazí za pôsobenie za hranicami. Ale po rozdelení Československa to už bolo inak, preto tie nízke dôchodky. Po 20 rokoch som sa dožil penzie 408 eur. Minulý rok mi to zo zákona dorovnali na 600 eur,“ povedal Žiletka konkrétne čísla.

Tie sú podľa Golonku výsmechom. Medailisti z MS či olympiád by vraj mali mať oveľa dôstojnejší dôchodok. „Nie vysoký štandard, ale normálne živobytie. Zabezpečenie po kariére, to je tu mizerné. Medailista zo ZOH by mal mať aspoň 1200 eur, aby sa dalo dôstojne fungovať.

Pred rokmi vysvetlil týždenníku Plus 7 dní, ako to chodilo. Po ôsmich mesiacoch za hranicami dostal od štátom kontrolovanej športovej agentúry Pragosport zmluvu na 33-tisíc mariek. V časoch socializmu pekná suma, no 69 percent z nej išlo štátu na dane.

„Robil som vo firmách Matador, Slovakoturist, Zlatý Bažant. Sedel som v rôznych dozorných radách. Odvádzal som aj poplatky do poisťovne, takto nás štát obabral,“ vravel sklamane.

Kedysi sa v športe netočili také obrovské peniaze ako dnes, na čo doplatili viacerí Golonkovi rovesníci. „Niektorí spoluhráči umreli ako bezdomovci, lebo nemali ani na nájomné. Rudolf Tajcnár, Vladimír Dučaj, Ivan Grandtner aj Štefan Kordiak. Všetko ľudia, ktorí obetovali pre Slovensko veľa a kto si na nich dnes spomenie? Keby emigrovali na západ, žili by do smrti v blahobyte,“ myslí si Golonka.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"