Slovensko má modernú biobanku za 18 miliónov eur. Projekt však bojuje s neistou budúcnosťou

Za 18 miliónov eur vzniklo moderné úložisko biologických vzoriek. Dnes doň prichádzajú prvé materiály, no národná biobanka v Martine stále funguje bez istoty, či ju bude mať kto dlhodobo financovať.

Ambiciózny projekt s neistou realitou

Mal to byť projekt, ktorý posunie slovenskú medicínu do európskej špičky. Realita je zatiaľ iná. Biobanka prežíva z roka na rok a jej prevádzku drží najmä Jesseniova lekárska fakulta.

„Je veľmi náročné a predovšetkým aj v našom regióne zamestnávať odborníkov a ponúkať im zmluvu iba na rok,“ uviedla Zuzana Danková, riaditeľka Biobanky pre nádorové a zriedkavé ochorenia.

Napriek neistote už projekt začína napĺňať prvé konkrétne výsledky. Jedným z nich je rozsiahla digitalizácia patologických pracovísk naprieč Slovenskom. Práve to je začiatok reťazca, ktorý spája diagnostiku s výskumom.

„My budeme teraz uchovávať digitálne skeny všetkých nami vyrobenými histologických preparátov, z ktorých robíme diagnostiku,“ povedal Lukáš Plank, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre odbor patologickej anatómie.

Národný skríning a zapojenie verejnosti

Prispieť chce aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Ten spúšťa celonárodný skríning rizikových faktorov chronických neprenosných ochorení a hľadá dobrovoľníkov.

„V rámci skríningu oslovujeme náhodným výberom respondentov, u ktorých chceme zistiť rizikové faktory životného štýlu a zároveň ako paralelný projekt im ponúkame možnosť prispieť do Národnej biobanky,“ vysvetlila Zora Kľocová Adamčáková, regionálna hygienička v Banskej Bystrici.

Chýba však kľúčový prvok – jednotný centrálny systém zberu všetkých vzoriek nádorových a zriedkavých ochorení na Slovensku. Štát mal tento projekt zastrešiť, no zatiaľ zostalo len pri sľuboch.

Financovanie projektu

„Ako fakulta vidíme veľký význam v tomto projekte, takže my budeme podporovať, čo nám budú sily stačiť, aby tento projekt bežal aj ďalej, aj vtedy, keď možno tie peniaze mali prísť z nejakej inej strany,“ priznal Štefan Sivák, prodekan pre vedu a výskum.

„Z môjho teraz laického pohľadu je určite nie veľmi prípustné, aby výdavky na prevádzku v podstate znášala lokálna univerzita, teda fakulta,“ dodala Danková.

Biobanka v Martine tak zostáva unikátnym projektom, ktorý má vedecký potenciál aj v európskom meradle. Jej budúcnosť však stále stojí na otázke, či sa z akademickej iniciatívy stane aj plnohodnotná štátna infraštruktúra.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"