Výkonný riaditeľ Slovnaftu Senkovič: Stali sme sa loptičkou v rámci politického boja. Robia z nás zlodeja na daniach
Vyjadrenia ministra financií o údajnom pol miliardovom daňovom nedoplatku Slovnaftu vyvolali ostrú reakciu firmy. Jej vedenie tvrdí, že žiadny dlh neexistuje a celý spor označuje za nedorozumenie aj politický tlak, ktorý môže poškodiť investičné prostredie na Slovensku.
Spor medzi štátom a Slovnaftom
Debata o údajnom daňovom nedoplatku spoločnosti Slovnaft vo výške približne 500 miliónov eur naberá na intenzite. Ministerstvo financií tvrdí, že ide o nezaplatený solidárny príspevok z nadmerných ziskov za rok 2023. Rafinéria však tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že si všetky povinnosti splnila.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Marek Senkovič hovorí, že firma nemala zákonnú povinnosť príspevok zaplatiť.
Kľúčovým bodom sporu je interpretácia európskej legislatívy z roku 2022. Tá zaviedla tzv. solidárny príspevok pre energetické firmy s nadmernými ziskami. Povinnosť platiť však vznikla len tým rafinériám, ktorých tržby z predaja vlastných palív presiahli 75 percent celkových tržieb.
Podľa Senkoviča Slovnaft túto hranicu v roku 2023 neprekročil. „V roku 2023 bol tento pomer výrazne menší ako 75%, preto sme nezaplatili nič,“ vysvetlil. Naopak, za rok 2022 firma podmienku splnila a štátu odviedla 526 miliónov eur.
Rozdiel medzi jednotlivými rokmi podľa neho súvisí so štruktúrou podnikania. Slovnaft už nie je len výrobnou firmou, ale čoraz viac aj obchodnou spoločnosťou. Okrem produkcie palív sa venuje aj obchodovaniu s rôznymi komoditami či predaju doplnkových produktov. Práve tieto aktivity podľa neho zvyšujú celkové tržby, čím sa znižuje podiel príjmov z výroby palív pod hranicu 75 percent.
Ako príklad uviedol Senkovič predaj doplnkového tovaru na čerpacích staniciach. Firma ročne predá milióny šálok kávy či hotdogov, ktoré však podľa legislatívy nemajú byť predmetom solidárneho príspevku. Podobne sa do kritéria nezapočítavajú ani obchodné operácie, napríklad nákup a následný predaj komodít na medzinárodných trhoch.
Politický tlak škodí firme
Senkovič upozorňuje na rastúci tlak zo strany politikov aj verejnosti.
„Bez ohľadu na to, či ste ľavicovo orientovaní, pravicovo orientovaní, všetci hovoria, že sme nejaký zlodej na daniach. Pritom sme firma, ktorá bola roky označovaná ako jedna z najspoľahlivejších daňových platcov. My sme presvedčení, že nemáme čo zaplatiť, žiadne dlhy nemáme,“ uviedol.
Takáto rétorika podľa neho poškodzuje reputáciu firmy a komplikuje jej fungovanie. Negatívne dopady pociťuje Slovnaft najmä vo vzťahu k obchodným partnerom a investorom, ktorí začínajú spochybňovať stabilitu podnikateľského prostredia na Slovensku.
„Samotní investori sa nás pýtajú, či budeme mať na to, aby sme im zaplatili za práce,“ dodal s tým, že neistota ohľadom možných dodatočných daní komplikuje plánovanie projektov v hodnote stoviek miliónov eur.
Slovnaft pritom zdôrazňuje, že v najbližších rokoch musí investovať miliardy eur, napríklad do projektov súvisiacich s transformáciou energetiky a plnením klimatických cieľov Európskej únie. Ročne ide o investície v objeme 200 až 300 miliónov eur.
Neistota okolo možných dodatočných daní však podľa vedenia firmy tieto plány komplikuje. Senkovič upozorňuje, že problém nevnímajú len investori v Slovnafte, ale aj v iných odvetviach.
„Stali sme sa nejakou loptičkou v rámci politického boja. Podľa mňa je smutné, že Slovensko má ešte možno rok a pol do volieb, lebo to už trvá nejakú dobu,“ povedal Senkovič a varoval, že neistota môže odradiť investorov aj v iných odvetviach.
Podľa neho môže celý spor vyslať negatívny signál do zahraničia a odradiť nové investície. Firmy totiž potrebujú stabilné a predvídateľné prostredie, v ktorom sa pravidlá nemenia spätne.
Slovnaft zároveň argumentuje, že by nemohol zaplatiť požadovanú sumu bez toho, aby poškodil svojich akcionárov. Spoločnosť má totiž tisíce investorov, ktorí očakávajú dodržiavanie pravidiel a ochranu svojich investícií.
„My nemôžeme povedať, že zaplatíme 200 miliónov alebo 500 miliónov, lebo si to tak nejakí politici želajú,“ zdôraznil Senkovič.
Firma deklaruje, že bude naďalej vysvetľovať svoju pozíciu a komunikovať s predstaviteľmi štátu. Pripúšťa však, že v prípade pokračujúceho tlaku môže spor skončiť aj na súde.
„Jednoducho, nič sme neporušili, išli sme presne podľa nastavených pravidiel, ako ich nastavila EÚ,“ dodal.
Je pred letnou sezónou dosť palív?
Slovnaft zároveň ubezpečuje verejnosť, že Slovensko má pred dovolenkovou sezónou dostatok pohonných látok. Podľa vedenia spoločnosti rafinéria vyrába viac benzínu a nafty, než je domáca spotreba, čo zabezpečuje stabilné zásobovanie trhu.
„Slovensko a slovenskí občania môžu byť radi, že tu tá bratislavská fabrika je. Pretože my vyrábame viac produktu, ako Slovensko potrebuje,“ uviedol Senkovič. Dodal, že motoristi sa nemusia obávať výpadkov ani pri cestách do zahraničia.
Významnú časť ceny palív podľa neho tvoria dane. Ak by neexistovali spotrebné dane a ďalšie zaťaženia, ceny by boli výrazne nižšie. „Zhruba o polovicu menej,“ odpovedal na otázku, koľko by stála nafta bez daní. Podľa neho ide o dlhodobý model platný v celej Európskej únii, kde dane tvoria približne polovicu koncovej ceny benzínu a nafty.
Rafinéria zároveň deklaruje schopnosť pokryť potreby domáceho trhu aj v prípade krízových situácií. Prioritou by bol vždy slovenský zákazník. „Prirodzene, slovenský zákazník je zákazník číslo jeden,“ zdôraznil Senkovič.
Skúsenosti z posledných rokov podľa vedenia firmy ukazujú, že Slovnaft je schopný fungovať aj v náročných podmienkach vrátane výpadkov dodávok ruskej ropy. Prechod na alternatívne zdroje však nie je okamžitý a vyžaduje si čas. Dodávky z iných regiónov môžu trvať týždne, v závislosti od dostupnosti tankerov a vzdialenosti.
Firma má zároveň k dispozícii vlastné zásoby, tie však pokrývajú len krátke obdobie. „Kapacity nádrží sú obmedzené, možno na dva – tri týždne,“ uviedol.
V prípade dlhšieho výpadku by preto Slovnaft kombinoval využitie zásob s nákupom hotových palív na medzinárodných trhoch. Takýto model už dnes čiastočne využíva, keď nakupuje pohonné látky napríklad z regiónu Blízkeho východu.
Podľa Senkoviča sa firma postupne transformuje z čisto výrobného podniku na kombináciu výrobcu a obchodníka, čo jej umožňuje flexibilnejšie reagovať na vývoj na trhu a prípadné krízové situácie.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"