Vláda schválila prorastový balík pre ekonomiku. Podnikatelia sú skeptickí, hovoria o nulovom prínose
Vláda v stredu schválila balík prorastových opatrení, ktorý sa zameriava na energetiku, inovácie, trh práce a znižovanie byrokracie. Hoci kabinet opatrenia prezentuje ako podporu podnikateľského prostredia, zamestnávatelia a podnikatelia sú k ich efektu kritickí a označujú ho za nedostatočný. Ministerka hospodárstva Denisa Saková pripustila, že balík nemá ambíciu priniesť výrazný hospodársky rast a kľúčové riešenia pre štátny rozpočet presunula na jeseň.
Online článok sme pre dnešný deň ukončili. Ďalšie informácie sledujte vo vysielaní a na webe ta3.
13:42 - Fico odmieta kritiku podnikateľov pre prorastové opatrenia
Premiér Robert Fico (Smer-SD) odmietol kritiku zamestnávateľov, podľa ktorých predstavený balík na stabilizáciu ekonomiky neprinesie žiaden rozvoj a je iba miernym zlepšením podnikateľského prostredia. Nikoho sme neoklamali, urobili sme to, čo bolo dohodnuté, uviedol po rokovaní vlády . Podnikateľov vyzval na „upokojenie vášní“ a odkázal im, že ich vyjadrenia nezodpovedajú realite a vláda nie je fackovací panák.
„Nerozumiem, o čom hovoria zamestnávatelia, pretože tento materiál je v podstate ich výplodom. Oni prišli a dali nám na stôl celý rad rôznych opatrení, ktoré by chceli prijať, aby sa ako-tak zlepšilo podnikateľské prostredie. Preto sa mi zdá byť zvláštne, ak niekto povie, že nejaká nula je predložená na rokovanie. Tu je návrh zákona, ktorý upravuje celý rad konkrétnych opatrení,“ zdôraznil Fico.
Premiér pripomenul, že podnikatelia pôvodne navrhovali napríklad aj skrátenie obedňajšej prestávky z 30 na 15 minút, skrátenie počtu dní na ošetrovanie člena rodiny či predĺženie skúšobnej doby v zamestnaní z troch na šesť mesiacov.
13:30 – Zasadnutie vlády sleduje redaktorka Veronika Pancuráková. Pozrite si jej živý vstup z 13-tej hodiny:
11:39 – Štát a samosprávy nakúpili vlani tovary a služby za deväť miliárd eur
Slovenské úrady a samosprávy uzavreli v roku 2025 zmluvy v celkovej hodnote 9,163 miliardy eur, pričom takmer tretina týchto prostriedkov pochádzala z eurofondov. Vyplýva to zo štatistík Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktoré v stredu prerokovala vláda. Najväčší podiel na nákupoch mala štátna správa a samosprávy, ktoré zrealizovali vyše 90 % všetkých postupov. Z hľadiska typu zákaziek dominovali nákupy tovarov, no najviac peňazí – až 4,035 miliardy eur – smerovalo do stavebných prác.
Hoci sa štát snaží presadzovať kvalitatívne kritériá, najnižšia cena zostáva pre úradníkov kľúčová. Podľa ÚVO sa „kritérium najnižšej ceny použilo v 94,9 % z ukončených postupov v zmluvnej hodnote 7,689 miliardy eur“, zatiaľ čo ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku vyhodnocovali len v piatich percentách prípadov. Elektronické aukcie sa využili pri necelej tretine súťaží a cez štátnu elektronickú platformu sa podarilo vysúťažiť zákazky za viac ako 4,7 miliardy eur.
11:36 – Lovča je najnovším ohniskom afrického moru ošípaných
Slovensko eviduje k 30. aprílu 2026 celkovo 476 620 ošípaných, pričom stavy zvierat naďalej ovplyvňuje africký mor ošípaných (AMO). Posledné ohnisko nákazy potvrdili odborníci 5. mája v obci Lovča v okrese Žiar nad Hronom, kde museli zlikvidovať 805 kusov zvierat. Podľa rezortu pôdohospodárstva bolo „od prvého potvrdeného výskytu AMO do 15. mája 2026 vírus potvrdený v 47 chovoch domácich ošípaných“, čo si doteraz vyžiadalo likvidáciu viac ako 50-tisíc kusov dobytka.
K šíreniu nákazy prispieva diviačia zver, ktorej odstrel poľovníci zintenzívnili. Za prvé dva mesiace aktuálnej sezóny ulovili 3 718 diviakov, čo je o vyše 700 viac než v rovnakom období minulého roka.
Ministerstvo zdôrazňuje, že od začiatku krízy v roku 2019 bolo „celkovo depopulovaných a neškodne zlikvidovaných 50 826 ks ošípaných“, pričom väčšina prípadov sa sústredila do rokov 2019 až 2021. Po krátkom útlme sa však vírus v posledných dvoch rokoch opäť objavuje aj v komerčných chovoch.
11:30 – Slovensko čaká posledná žiadosť o platbu z plánu obnovy v objeme 647 miliónov eur
Vláda schválila správu o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR, podľa ktorej nás do konca programu čaká už len jedna, deviata žiadosť o platbu. Slovensko ju má Európskej komisii predložiť na konci júla 2026 a jej vyplatenie je podmienené splnením 55 zostávajúcich cieľov a míľnikov.
Posledná žiadosť zahŕňa najmä rozsiahle investície do zelených opatrení, výstavby a rekonštrukcie nemocníc, školskej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti či digitalizácie Policajného zboru. Všetky opatrenia plánu musia byť definitívne ukončené do 31. augusta 2026, čo podľa správy vyžaduje urýchlenie prác najmä pri veľkých infraštruktúrnych projektoch.
11:26 – Vláda schválila prorastový balík, zamestnávatelia kritizujú jeho slabý efekt
Kabinet na svojom stredajšom rokovaní definitívne odobril balík prorastových opatrení, ktorý sa opiera o štyri hlavné piliere: energetiku, investície a inovácie, trh práce a znižovanie administratívnej záťaže. Zmeny budú v parlamente prerokované v skrátenom legislatívnom konaní.
Prijatie balíka však sprevádza ostrá kritika zo strany podnikateľov a zamestnávateľov. Šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka po utorkovej tripartite označil prorastový efekt opatrení za „čistú nulu“. Ministerka hospodárstva Denisa Saková na kritiku reagovala s tým, že vláda si je vedomá obmedzeného dosahu balíka na ekonomický rast. „Uvedomujeme si, že ten súbor opatrení nemá nejaký konkrétny vplyv na ekonomický rast. Všetky veci, ktoré sa týkajú štátneho rozpočtu, si nechávame na september,“ vysvetlila Saková.
Sociálni partneri pritom žiadajú ráznejšie kroky, najmä zrušenie transakčnej dane či úpravu daňovo-odvodového zaťaženia. Z aktuálneho vládneho návrhu hodnotia pozitívne iba zníženie spotrebnej dane z elektriny pre vybraný priemysel a zmeny v preventívnych zdravotných prehliadkach.
11:05 – Pozrite si živý vstup redaktorky Veroniky Pancurákovej z 11-tej hodiny:
10:46 – Petržalka kupuje Veľký Draždiak od štátnych lesov
Obľúbený rekreačný areál v Bratislave s rozlohou 17,6 hektára prechádza zo správy štátneho podniku Lesy SR do vlastníctva mestskej časti Petržalka. Samospráva tým získava právomoc „priamo riadiť a zabezpečovať plnohodnotnú kontrolu nad významným rekreačným územím“, čo jej otvorí cestu k dlho plánovanej revitalizácii a systematickému rozvoju lokality. Štátne lesy pozemky definitívne označili za prebytočné, keďže nijako nesúvisia s ich hlavnou hospodárskou činnosťou.
Financie z tohto predaja plánuje štátny podnik použiť na údržbu iných objektov a usporiadanie ďalších majetkov vo svojej správe. Podľa schváleného materiálu je hlavným prínosom prevodu práve „možnosť realizácie komplexnej revitalizácie a rozvoja územia v budúcom období“, ktorú doteraz komplikovali roztrieštené vlastnícke vzťahy. Prevod majetku, ktorý už skôr odobrila dozorná rada aj rezort pôdohospodárstva, získal v stredu definitívnu zelenú v podobe vládnej výnimky.
10:45 – Rada Európy žiada lepšiu ochranu menšinových jazykov
Vláda schválila správu o implementácii Európskej charty jazykov, ktorá Slovensku adresuje 66 odporúčaní, z toho 15 prioritných. Experti sa zamerali na 11 menšinových jazykov a zdôraznili potrebu ich širšieho využívania v súdnictve, médiách a štátnej správe. Podľa ministerstva zahraničia správa „skúma opatrenia, ktoré slovenské orgány prijali ako reakciu na odporúčania (...) a tiež upozorňuje na nedostatky“ z minulosti.
Hoci výbor expertov ocenil pozitívne trendy vo verejnej správe, kritika smeruje k úrovni výučby a podpore tolerancie v spoločnosti. Úlohou zlepšiť súčasný stav sa majú zaoberať nielen ministerstvá, ale aj STVR a Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Cieľom je posilniť „používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v oblasti správnych orgánov a verejnej služby“ a zabezpečiť ich stabilitu v ekonomickom aj sociálnom živote.
10:44 – Príprava rýchlostnej cesty R8
Kabinet schválil zmenu postupu pri príprave rýchlostnej cesty R8 (Nitra – križovatka R2), čím rozdelil pôvodnú úlohu na dve etapy. Minister dopravy Jozef Ráž má najskôr do 31. augusta 2026 vyhlásiť súťaž na spracovateľa informácie o činnosti a následne do 31. júla 2027 na spracovateľa správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie (EIA). Rezort argumentuje, že rozdelenie je nevyhnutné, pretože „v prvom kroku by Národná diaľničná spoločnosť zabezpečila obstaranie spracovateľa Informácie o navrhovanej činnosti“ a až po získaní právoplatného stanoviska k trasovaniu bude možné súťažiť projektovú dokumentáciu.
Pôvodný plán z roku 2024 počítal s ukončením celého procesu EIA aj obstarávaním projektantov do augusta 2026, čo sa ukázalo ako nerealistické. Ministerstvo zdôraznilo, že bez stanoveného variantu trasy nie je možné pripravovať podklady pre projektovú dokumentáciu, pričom dodalo: „Až následne bude možné pristúpiť k príprave podkladov na vyhlásenie verejného obstarávania.“ NDS aktuálne pracuje na štúdii realizovateľnosti pre takmer 55-kilometrový úsek, ktorý prepojí Nitru s rýchlostnou cestou R2.
10:40 – Vláda navrhuje Jakuba Chytila za nového šéfa regulačného úradu
Vláda na rokovaní schválila Jakuba Chytila ako kandidáta na predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Na tomto poste by mal nahradiť súčasného predsedu Ivana Martáka, ktorému sa „skončí šesťročné funkčné obdobie 16. septembra 2026“. Chytil, ktorý aktuálne pôsobí ako advokát a rozhodca v Českej republike, musí pred nástupom do šesťročného funkčného obdobia prejsť voľbou v Národnej rade SR.
Podľa rezortu dopravy kandidát spĺňa všetky zákonné podmienky na výkon tejto funkcie. Návrh predložil minister Jozef Ráž s tým, že „predsedu regulačného úradu volí NR SR na návrh vlády SR“. Ak parlament nomináciu potvrdí, nový predseda sa ujme vedenia úradu po uplynutí mandátu súčasného šéfa, ktorý inštitúciu vedie od septembra 2020.
08:55 – Vláda bude rokovať o nájomnom bývaní a majetkových prevodoch
Členovia vlády Roberta Fica sa stretnú na dnešnom rokovaní. Okrem rozhodovania o investičnom partnerovi pre nájomné bývanie či predaji 17,6 hektára pozemkov v Petržalke, má vláda na programe aj schválenie prvého balíka prorastových opatrení. Ministerka hospodárstva však vopred upozornila, že tieto opatrenia nebudú mať na ekonomický rast výrazný vplyv. Ministri sa budú venovať aj správe o plnení odporúčaní k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov, africkému moru ošípaných či harmonogramu na odstránenie transpozičného deficitu.
Bližšie informácie priniesla redaktorka Veronika Pancuráková:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"