Autizmus sa týka čoraz viac slovenských detí. Špecializované centrá majú plné kapacity a čakajú na pomoc štátu

Kým pred dvadsiatimi rokmi bol autizmus skôr výnimočnou diagnózou, dnes sa podľa odborníkov týka približne jedného dieťaťa zo sto. Hoci presné štatistiky na Slovensku stále chýbajú, rodiny detí s autizmom čoraz naliehavejšie volajú po pomoci. Pre mnohých zostáva táto téma stále neviditeľnou.

Život s autizmom: Výnimočné schopnosti aj náročná realita

Samuel má 40 rokov a navštevuje špecializované centrum v Žiline. K jeho výnimočným schopnostiam patrí určovanie dní v týždni pre akýkoľvek dátum. „TA3 začala vysielať 11. septembra 2001. To bol aký deň? Utorok, 11. septembra 2001 bol utorok,“ povedal klient s autizmom Samuel Harzek.

Odborníci zdôrazňujú, že práve individuálny prístup je kľúčový. „Sú špecifickí najmä tým, že sú výnimoční a potrebujú individuálny prístup,“ vysvetlila špeciálna pedagogička Katarína Ďurkovská.

Záujem o pomoc prevyšuje možnosti zariadení

Situácia v špecializovaných zariadeniach je kritická a dopyt výrazne prevyšuje ich kapacity. „K dnešnému dňu evidujeme 25 žiadostí, ktorým nebudeme vedieť vyhovieť,“ uviedla Beáta Matušáková, zriaďovateľka Súkromnej základnej školy a regionálneho centra v Žiline.

Počet detí, ktoré potrebujú pomoc, sa za posledné dve dekády radikálne zvýšil. „Za 20 rokov, čo fungujeme, sa počet detí naozaj výrazne zvýšil. Začínali sme s desiatimi a dnes máme približne 150 detí, žiakov a klientov,“ dodala Matušáková.

Čítajte viac

Slovensko čelí demografickej kríze. Narodilo sa u nás historicky najmenej detí za posledných sto rokov

Rezort školstva priznáva, že v systéme sú rezervy. „Uvedomujeme si, že ide o oblasť, kde ešte stále existujú rezervy. Aj preto pokračujeme v rozširovaní podpory, investíciách do odborných profesií a nastavovaní stabilnejšieho systému, ktorý bude vedieť lepšie reagovať na meniace sa potreby detí a škôl,“ uviedla Ivana Košútová z ministerstva školstva.

Rodičia nesú hlavnú ťarchu starostlivosti

Pre rodiny sa náročná starostlivosť nekončí ani po skončení vyučovania. V mnohých prípadoch si autizmus vyžaduje nepretržitý dohľad. „Keďže je jeho stav vážnejší, nemôžeme ho nechať ani minútu bez dozoru. Nemôže zostať sám, aby som si ja medzitým niečo vybavila. To neprichádza do úvahy,“ priblížila Jana Jarinová, matka autistu.

Zariadenia by chceli prevádzku rozšíriť, no narážajú na nedostatok zdrojov. „Zvažujeme rozšírenie prevádzky, aby klienti mohli zostať v zariadení dlhšie, napríklad do šiestej alebo ôsmej večer. Zatiaľ sme však nenašli spôsob, ako to zrealizovať, pretože podpora je nulová. Od štátu,“ uviedla riaditeľka Špecializovaného zariadenia pre osoby s autizmom v Žiline Zuzana Lennerová. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) v tejto súvislosti uviedol: „Reagujeme tak, že tam, kde je pomoc a príspevok opodstatnený, ich samozrejme priznávame,“.

Odborníci poukazujú na to, že hoci je podiel detí s autizmom na Slovensku porovnateľný s inými krajinami Európy, hlavným rozdielom zostáva dostupnosť služieb. Zatiaľ čo v zahraničí sa rodiny dostanú k pomoci skôr, na Slovensku často ostáva hlavná záťaž na pleciach rodičov.