Európa sa pečie už v máji. Horúčavy prišli nezvyčajne skoro, na Slovensku padali tridsiatky a bude horšie
Európu zasiahla prvá tohtoročná vlna horúčav a nevynechala ani Slovensko. Meteorológovia upozorňujú, že horúčavy prichádzajú skôr, naberajú na sile rýchlejšie než v minulosti a krajiny naprieč kontinentom už pociťujú ich dôsledky – od zdravotných ťažkostí až po problémy so zásobami vody.
Počas uplynulých dní prekročili teploty v niektorých častiach Európy hranicu 35 stupňov Celzia. V Spojenom kráľovstve tento týždeň namerali rekordných 35 stupňov Celzia, čo predstavuje mimoriadne skorú májovú vlnu horúčav.
Ešte výraznejší než samotné maximá bol podľa meteorológov prudký nástup horúčav. Na niektorých miestach sa teploty zvýšili až o desať stupňov za dva dni. V minulosti pritom bývalo bežnejšie, že sa vzduch otepľoval postupne o jeden či dva stupne denne.
„Dnešné horúčavy sa objavujú skôr, rýchlejšie sa zintenzívňujú a vyskytujú sa v oveľa teplejšom klimatickom prostredí,“ povedal pre portál BBC profesor klimatológie z Univerzity v Readingu Ed Hawkins.
Podľa odborníkov ide o trend, ktorý pozorujú čoraz častejšie. Rýchly prechod z priemerných teplôt do extrémne teplého počasia sa stáva normou nielen v južnej Európe, ale už aj v severských krajinách.
Prečo práve Európa?
Vedci upozorňujú, že Európa patrí medzi najrýchlejšie sa otepľujúce regióny planéty. Kontinent sa otepľuje približne dvojnásobne rýchlejšie než je globálny priemer, pričom najväčšie extrémy zaznamenávajú južné oblasti.
Výrazný vplyv má aj zmena prúdenia vzduchu. Ak sa nad Európu dostane južné alebo juhovýchodné prúdenie, prináša so sebou oveľa teplejší vzduch zo Stredomoria a severnej Afriky.
Dôležitú úlohu zohráva aj vyššia „východisková teplota“. Správa britského meteorologického úradu Met Office ukazuje, že najteplejšie dni sa v niektorých oblastiach Spojeného kráľovstva otepľujú približne dvakrát rýchlejšie než priemerné dni.
V porovnaní s obdobiami rokov 1961 až 1990 sú dnešné letné maximá približne o 1,5 stupňa vyššie. Počet dní s teplotami výrazne nad dlhodobým priemerom zároveň prudko rastie.
Prvé horúčavy udreli aj na Slovensko
Slovenský hydrometeorologický ústav uviedol, že počas uplynulého víkendu teploty na juhozápade krajiny vystúpili na 29 stupňov a v nedeľu (24. 5.) zaznamenali prvý tropický deň tohto roka.
Na viacerých staniciach namerali počas týždňa 30 stupňov Celzia. „Šanca na tropický deň je aj v ďalších dňoch vysoká a v najteplejších lokalitách rovnajúca sa istote,“ uviedol SHMÚ.
Meteorológovia očakávali, že najteplejším bude stred týždňa a maximálne teploty dosahovali 29 až 32 stupňov. Pre niektoré lokality išlo podľa SHMÚ o mimoriadne teplé počasie v porovnaní s priemerom rokov 1991 až 2023.
Počas víkendu sa síce môže objaviť viac oblačnosti a ojedinele aj prehánky alebo búrky, výraznejšie ochladenie však zatiaľ neprinesú. Meteorológovia zároveň upozorňujú, že aj po ochladení zostane počasie naďalej pomerne suché.
Británia bojuje s vodou
Dôsledky extrémnych teplôt už pocítila aj Británia. Za rýchle prehrievanie krajiny môže predovšetkým sucho. Suchá zem sa zohrieva výrazne rýchlejšie než vlhká, pretože menej energie sa spotrebuje na odparovanie vody a viac sa premieňa priamo na rast teploty vzduchu.
Odborníci upozorňujú aj na vplyv rozsiahlych tlakových výší, ktoré prinášajú stabilné, suché a veľmi teplé počasie. Takzvané „tepelné kopuly“ zároveň bránia premiešavaniu vzduchu a horúčavy pod nimi zostávajú dlhšie.
Tisíce domácností v juhovýchodnom Anglicku zostali bez dodávok vody. Výpadky zasiahli viac ako 20-tisíc ľudí vrátane obyvateľov pobrežného mesta Whitstable, ktorí čakali v radoch na núdzové zásoby.
Za problémami stojí kombinácia vysokých teplôt, zvýšenej spotreby vody po suchej jari a zastaranej infraštruktúry. V posledných rokoch pritom v Británii rastie kritika vodárenských spoločností, ktoré podľa obyvateľov nedostatočne investujú do modernizácie sietí.
Desaťtisíce obetí každý rok
Odborníci upozorňujú, že prudké teplotné výkyvy predstavujú vážne zdravotné riziko. Počas leta 2025 zomrelo v Európe približne 24-tisíc ľudí v dôsledku vĺn horúčav.
Najviac ohrození sú starší ľudia, malé deti a ľudia s chronickými ochoreniami. Rizikový je najmä rýchly nástup horúčav, na ktorý sa organizmus nestihne adaptovať.
„Ak teploty v krátkom čase vystúpia z 20 na viac ako 30 stupňov, niektorých ľudí to zasiahne naozaj veľmi tvrdo. Najmä ak neurobia nič pre to, aby sa aklimatizovali alebo prispôsobili,“ zdôraznila profesorka Perkins-Kirkpatricková.
Vedci varujú, že podobné situácie budú v budúcnosti pravdepodobne častejšie. Kým kedysi boli tropické dni skôr výnimočné, dnes sa postupne stávajú bežnou súčasťou jari aj leta v čoraz väčšej časti Európy.
Pozrite si reportáž o tom, na čo si dávať pozor pri horúčavách:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"