Bude sa zlučovať alebo rušiť? Budúcnosť menších škôl zostáva neistá, ministerstvo pripravuje zmeny

Takmer 600 škôl nespĺňa zákonom stanovený minimálny počet žiakov, pričom 80 percent z nich ho nedosiahlo ani po viac ako 20 rokoch existencie. Aj preto sa školy a regióny začínajú pripravovať na zmeny a viaceré z nich sa obávajú rušenia.

Kyjov je menšia obec, v ktorej základná škola funguje len pre nižšie ročníky. V súvislosti so zmenami sa preto hovorí o jej možnom zlúčení so školou vo vedľajšej obci. V základnej škole v Kyjove sú prevažne žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia.

„Budeme sa snažiť, aby nebolo nutné cestovanie, aj keď je pravda, že aj v súčasnej dobe tí starší žiaci už cestujú k nám do Šarišského Jastrabia,“ uviedol Ľubomír Rešetár, starosta obce Šarišské Jastrabie.

Zatvorená škola v Pustých Sadoch

Základnú školu v Pustých Sadoch po dlhých rokoch fungovania začiatkom tohto roka zrušili, keďže ju navštevovalo iba 16 žiakov. Deti dnes chodia do spádových škôl v okolí.

„Je to náročné, ale myslím si, že sme sa všetci k tomu postavili čelom a deti boli umiestnené, takže každý sa začlenil a funguje v tej škole tak, ako má,“ tvrdí Tomáš Nemeček, starosta obce Pusté Sady.

Rezort školstva hovorí o rozdieloch v systéme

Rezort školstva tvrdí, že menšie školy sú finančne náročnejšie a v mnohých prípadoch dosahujú aj horšie výsledky v testovaní žiakov.

„Naozaj je veľký rozdiel v tom, či študujete vo veľkých mestách, vo veľkých školách alebo v menších školách. Musíme naozaj zmeniť systém, ktorým každému jednému dieťaťu dáme šancu na to, aby dostalo rovnaké možnosti sa rozvíjať,“ dodáva Tomáš Drucker (Hlas-SD), minister školstva a poverený podpredseda vlády pre Plán obnovy.

Čítajte viac

Skončil som školu, čo teraz? Kontúr zo Sociálnej poisťovne vysvetľuje, kedy prichádzajú prvé odvody či dávky

Školy čakajú možné zmeny siete

Ministerstvo školstva pripravuje plán, podľa ktorého si menšie školy určia, do ktorého ročníka budú žiakov vyučovať. Cieľom nie je školy zatvárať, ale hľadať možnosti ich spájania. „Sú lokality, kde bez málotriedok alebo škôl s nižším počtom žiakov nie je možné zabezpečiť realizáciu vzdelávacieho a výchovno-vzdelávacieho procesu,“ opisuje Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska.

Financovanie a demografia ako kľúčový problém

Práve financovanie a dlhodobý pokles počtu detí patria medzi hlavné dôvody, prečo sa menšie školy začínajú pripravovať na možné spájanie s väčšími.

„Z nášho pohľadu je optimalizácia siete škôl vo vzťahu k tomu, ako sa vyvíja počet detí absolútne nevyhnutným krokom,“ uzatvára Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Do roku 2030 má systém financovania škôl založený výlučne na počte žiakov definitívne skončiť.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac