Kto nezaplatí pokutu, môže skončiť pri obecných službách. Poslanci debatovali o novele zákona o priestupkoch
Poslanci Národnej rady ukončili piatkové (29. 5.) rokovanie 52. schôdze diskusiou k novele zákona o priestupkoch. Je v druhom čítaní, stojí za ňou rezort vnútra.
Úprava má zvýšiť pokuty za spáchanie priestupkov. Ministerstvo hovorilo o potrebe navýšenia, keďže súčasná výška pokút podľa neho nespĺňa výchovný, represívny a ani preventívny charakter. Novela tiež zavádza novú sankciu menších obecných služieb. Využívať sa má najmä pre prípady, pri ktorých nie je možné vymôcť pokutu.
Domácnosti majú deklarovať vlastnú spotrebu energií
Rokovaním otvorili vládnym návrhom novely zákona o energetike, ktorý má sprísniť pravidlá pri odberoch elektriny a plynu za zvýhodnené sadzby pre domácnosti. Novelu v druhom čítaní predstavila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
Domácnosti budú musieť v budúcnosti deklarovať, že elektrinu alebo plyn využívajú na vlastnú spotrebu. Návrh Ministerstva hospodárstva SR má od 1. septembra 2026 obmedziť zneužívanie taríf určených pre domácnosti. Dodávateľom energií budú pri nesprávnom určení taríf hroziť pokuty.
Parlament má rokovať aj o novom zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom, ktorý má nahradiť zákon z roku 1999 a reagovať na digitálny vek aj obehové hospodárstvo. V programe sú tiež návrhy ministerstva práce vrátane pravidiel pre prácu cez digitálne platformy, úprav financovania sociálnych služieb a zmluvy s Moldavskom o sociálnom zabezpečení. V piatok poslanci tradične nehlasujú a rokujú od 9.00 do 16.00 h bez obednej prestávky.
Odvolanie Tarabu
Predseda parlamentu Richard Raši zvolal na pondelok 1. júna mimoriadnu schôdzu parlamentu o návrhu pozičných poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministerovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi (nom. SNS). Informoval o tom odbor komunikácie Národnej rady SR.
Zámer odvolať Tarabu avizovalo opozičné Progresívne Slovensko. Dôvodom sú podľa hnutia pretrvávajúce koaličné spory aj kritika fungovania ministerstva životného prostredia. Predseda PS Michal Šimečka v tejto súvislosti v pondelok 25. mája uviedol, že situácia okolo ministra Tarabu je podľa neho ukážkou chaosu vo vládnej koalícii.
Poukázal pritom na vyjadrenia predsedu SNS Andreja Danka o možnom stiahnutí Tarabu z funkcie, následné rokovania koaličnej rady aj vyjadrenia premiéra Roberta Fica o riešení situácie v horizonte troch mesiacov.
„To čo má znamenať, že predseda vlády rešpektuje požiadavku SNS a vyrieši ju o tri mesiace? Aby sa situácia vyjasnila, budeme iniciovať mimoriadnu parlamentnú schôdzu na odvolávanie Tarabu. Máme toho plné zuby, tento chaos nesmie trvať mesiace,“ vyhlásil Šimečka.
Podľa neho sa koalícia namiesto riešenia problémov občanov venuje vnútorným sporom. „Preto im dáme príležitosť Tarabu odvolať, uvidíme, ako Danko stojí za svojimi slovami,“ dodal Šimečka.
Kritika zo strany opozície
Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová označila Tarabu za „ministra výhovoriek a klamstiev“, ktorý podľa nej nevie prebrať zodpovednosť za problémy na rezorte. Kritizovala ho napríklad v súvislosti so zonáciami či projektom prečerpávacej elektrárne Málinec.
„Buď nevie, čo sa mu deje na rezorte, alebo sa vyhovára a hľadá vinníka všade inde, len nie v sebe. Nech je to akokoľvek, toto je na okamžité odstúpenie,“ uviedla v pondelok Stohlová.
Zároveň tvrdí, že minister podľa nej koná v prospech veľkých developerov a podnikateľských skupín, nie v prospech občanov. Kriticky sa vyjadrila aj k špekuláciám o možnom nástupcovi Tarabu vo funkcii ministra, ktorým by podľa medializovaných informácií mohol byť štátny tajomník Filip Kuffa.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko už predtým avizoval zámer odvolať ministra životného prostredia Tomáša Tarabu z funkcie. Zdôraznil pritom, že návrh na odvolanie nominanta SNS adresovaný predsedov vlády Robertovi Ficovi je definitívny.
Ukončili deň diskusiou k správe o pokroku SR, sprevádzalo ju obviňovanie
Národná rada (NR) SR uzavrela vo štvrtok večer tretí rokovací deň 52. schôdze debatou k Výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026, ktorú predstavil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Niekoľkohodinovú debatu k tomuto bodu sprevádzalo vzájomné obviňovanie zo zodpovednosti za ekonomickú situáciu medzi opozíciou najmä z Hnutia Slovensko a ministrom financií.
Deficit slovenských verejných financií by mal v nasledujúcich rokoch klesať pomalšie, ako sa pôvodne plánovalo. Z tohtoročnej predpokladanej úrovne 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) by mal klesnúť na 4,2 % v roku 2027 a 4,1 % v roku 2028. Ešte vlani na jeseň boli rozpočtové ciele na roky 2026 až 2028 stanovené na úrovni 4,1 %, 3,5 % a 2,8 % HDP.
„Vláda reviduje ciele ako reakciu na pomalší rast z titulu externého prostredia, geopolitickú neistotu, tlak na konkurencieschopnosť EÚ a politický cyklus,“ konštatovalo ministerstvo financií. Pre roky 2027 a 2028 preto plánuje pokles schodku iba o 0,1 percentuálneho bodu. Aj upravené ciele však podľa ministerstva naďalej plne rešpektujú európske rozpočtové pravidlá.
K návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2025, poslednému zo štyroch bodov rezortu financií, sa poslanci v tento deň už nedostali.