Pes nájde hrozbu, dravec útočí. Aj takto vyzerá ochrana stíhačiek F-16 pred katastrofou, vojaci z Kuchyne nám to ukázali
Na vojenskom letisku v Kuchyni nejde len o techniku, pilotov a stíhačky F-16. Dôležitou súčasťou bezpečnosti letovej prevádzky je aj biologická ochrana, ktorú zabezpečujú sokoliari, dravce a špeciálne cvičené psy. V relácii ta3 Kód obrana priblížili svoju prácu Michal Hagara a Peter Kačmár z biologickej ochrany 81. krídla Sliač.
Na letisku sa využívajú predovšetkým pernaté dravce a psy. Ich úlohou je plašiť alebo v prípade potreby uloviť zver, ktorá môže ohroziť štartujúce či pristávajúce lietadlá. Podľa staršieho sokoliara biologickej ochrany Michala Hagaru patria medzi najproblematickejšie druhy najmä sokoly či myšiare, ale aj husi či iné vtáctvo, ktorého výskyt sa mení podľa počasia a ročného obdobia.
„Dravce sú najlepšia forma biologickej ochrany, lebo je to prirodzený predátor. Tie zvieratá majú prirodzený rešpekt,“ povedal Hagara.
Sokoliari vykonávajú každý deň ornitologický prieskum, počas ktorého sledujú, čo sa pred začiatkom letovej prevádzky pohybuje v okolí letiska. Podľa toho následne volia ďalší postup.
Pes vyhľadá zver, dravec ide do akcie
Biologická ochrana využíva aj psy. Konkrétne v Kuchyni je pomocníkom vojakov nemecký krátkosrstý stavač Luky. Hagara vysvetlil, že psy a dravce môžu pracovať samostatne, ale najčastejšie sa využívajú spoločne.
„Pes sa púšťa, behá si voľne a ak nám začne vystavovať, čiže nám stŕpne a začne ukazovať nosom na určité miesto, tak vieme, že niečo tam je. Tak už si pripravujeme dravca a dravec ide do akcie,“ priblížil Hagara.
Podľa neho si dravce na takúto spoluprácu zvyknú. Vedia, že keď pes niečo vyhľadá, môže nasledovať zásah. Výhodou biologickej ochrany je podľa sokoliara aj to, že zvieratá na prítomnosť prirodzeného predátora reagujú inak ako na technické plašiace prostriedky.
„Drony sú fajn, ale tiež to nemá ten zastrašujúci efekt ako predátor, ako pes,“ uviedol Hagara.
Zrážka s vtákom môže poškodiť aj motor stíhačky
Náčelník biologickej ochrany 81. krídla Sliač Peter Kačmár upozornil, že zrážky vtákov s lietadlami sa napriek preventívnym opatreniam stávajú. Rizikové sú najmä väčšie dravce.
„Dravec väčšieho rozmeru, napríklad myšiak lesný, dokáže úplne zničiť celý motor stíhačky. Drobné spevavce môžu tiež narušiť alebo poškodiť lietadlo. Nehovorím, že sú menej nebezpečné, ale tie veľké vtáky naozaj môžu fatálne poškodiť lietadlo. Lietadlo môže aj spadnúť,“ povedal Kačmár.
Ak k zrážke dôjde, lietadlo musí prejsť dôkladnou kontrolou. Biologická ochrana v takýchto prípadoch podľa Kačmára odoberá z lietadla aj vzorky, ktoré sa následne posielajú na odborné vyhodnotenie.
Incidenty úplne nevylúčia
Na letisku sa okrem dravcov využívajú aj ďalšie metódy plašenia, napríklad signálna pištoľ, pyrotechnika či brokové zbrane. Výber závisí od počasia, typu výskytu a aktuálnej situácie.
„Keď fúka silný vietor alebo dážď, určite nepoužijem dravca, ale využijem streľbu zo signálnej pištole alebo poľovných zbraní,“ vysvetlil Kačmár.
Najnáročnejšie obdobie prichádza podľa neho vtedy, keď mladé vtáky vyletia z hniezd. Naopak, v zime je situácia pokojnejšia, najmä keď napadne sneh a vtáctva je menej.
Kačmár zdôraznil, že biologická ochrana nemôže zaručiť úplné odstránenie všetkých rizík. Jej úlohou je predovšetkým ich výrazne znižovať.
„Ja tu nie som preto, aby som úplne eliminoval nebezpečenstvo, ale aby som znížil riziko incidentov. Úplne vylúčiť incident nedokážem,“ dodal Kačmár.
Biologická ochrana je preto pevnou súčasťou vojenských aj civilných letísk. Hoci moderná letecká technika napreduje, prirodzený rešpekt zvierat pred predátormi zatiaľ plnohodnotne nedokážu nahradiť ani drony, ani pyrotechnika.
Pozrite si celú epizódu relácie Kód obrana o tom, že vojenskí sokoliari chránia aj stíhačky F-16.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"