Je za ruskou hrozbou pre cudzincov v Kyjeve obrat „v prospech ukrajinských síl“? Nikto to neberie vážne
Moskva hovorí o „poslednej kvapke“ a chystá nové údery na Kyjev. Európske krajiny aj USA však ruské varovania odmietajú brať ako dôvod na ústup.
Rusko varovalo zahraničných občanov aj diplomatov, aby opustili Kyjev.
Moskva pohrozila novou sériou útokov na ukrajinskú metropolu, no Spojené štáty aj viaceré európske krajiny dali najavo, že varovanie neberú ako dôvod na stiahnutie svojich ľudí z mesta. Informoval o tom americký spravodajský portál CBS News.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok (25. mája) oznámilo, že Moskva plánuje „systematické údery na podniky ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu v Kyjeve“.
Tvrdí, že ide o reakciu na údajný ukrajinský dronový útok z piatka na internát v okupovanom Luhanskom regióne, pri ktorom podľa Ruska zahynulo najmenej 21 ľudí a ďalších 42 utrpelo zranenia.
Rusko vyzýva cudzincov a diplomatov na odchod z Kyjeva. Slovenskú delegáciu zatiaľ neevakuovali
Kyjev odmieta ruskú verziu útoku
Ukrajinská armáda odmietla ruské tvrdenia a označila ich za manipuláciu. Podľa Kyjeva nebol zasiahnutý internát, ale centrum riadenia dronov.
Moskva napriek tomu útok označila za „poslednú kvapku“ a oznámila, že začne sériu úderov na ciele v Kyjeve. Zároveň vyzvala zahraničných občanov vrátane pracovníkov diplomatických misií a medzinárodných organizácií, aby „čo najskôr opustili mesto“.
Obyvateľom Kyjeva odporučila vyhýbať sa vojenským a administratívnym objektom spojeným s vládou prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podľa Moskvy odovzdal podobné varovanie aj americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi počas pondelkového telefonátu. Americké ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že obaja politici diskutovali o vojne na Ukrajine, bilaterálnych vzťahoch aj situácii v Iráne.
Článok pokračuje pod videom.
Viac k téme aj v reportáži z 27. mája.
USA ani Európa sa sťahovať nechystajú
Spojené štáty však naznačili, že bezpečnostný režim svojej ambasády v Kyjeve meniť neplánujú. Hovorca ministerstva zahraničných vecí uviedol, že bezpečnosť amerických občanov zostáva prioritou, no ambasáda „nerobí žiadne zmeny“ vo svojom fungovaní.
Podobne reagovali aj viaceré európske krajiny. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí označilo ruské výzvy na odchod diplomatov za ďalšie stupňovanie hrozieb a teroru. Berlín zároveň oznámil, že si predvolal ruského veľvyslanca a Moskve odkázal, že sa nenechá zastrašiť a bude pokračovať v podpore Ukrajiny.
Poľské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že všetky útoky na Ukrajinu vrátane útokov na civilné objekty a obyvateľstvo považuje za neodôvodnenú agresiu spôsobujúcu obrovské ľudské aj materiálne škody. Varovalo tiež, že akýkoľvek útok na poľské diplomatické misie bude považovať za úmyselný.
Odmietavo reagovala aj veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarína Mathernová. Na sociálnej sieti uviedla, že Rusko sa opäť snaží zastrašiť diplomatov a cudzincov, aby odišli z Kyjeva. „Nikam nejdeme. Rusko chce strach, paniku a izoláciu Ukrajiny. Nepodarí sa mu to,“ odkázala.
Rusko podobné varovania vydalo aj v minulých mesiacoch, pondelkové vyhlásenie však bolo podľa CBS News zatiaľ najpriamejšie. Prišlo navyše po sérii rozsiahlych vzdušných útokov na Ukrajinu.
Moskva stupňuje vzdušné útoky
Rusko podniklo veľké letecké útoky napríklad 14. a 15. mája, keď proti Ukrajine vyslalo viac než 1 500 dronov a vyše 50 rakiet. Ďalší veľký útok nasledoval 23. mája, keď Moskva nasadila hypersonickú raketu Orešnik. Pri útokoch v Kyjeve a okolí zahynuli najmenej dvaja ľudia a ďalších 83 utrpelo zranenia.
Ukrajinský veliteľ: Zlom vojny je blízko. Vyčerpaní Rusi stratili dynamiku na fronte, je čas prevziať iniciatívu
Analytici pritom upozorňujú, že eskalácia zo strany Moskvy môže súvisieť aj s vývojom na bojisku. Americký think-tank Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej správe z 25. mája uviedol, že charakter vojny sa „aspoň zatiaľ začína meniť v prospech ukrajinských síl“.
Od konca roka 2023 sa podľa analytikov front prakticky nehýbal a ani jedna strana nedokázala dosiahnuť výraznejší prielom na viac než tisíckilometrovej frontovej línii na východe Ukrajiny. Rusko síce hlásilo menšie územné zisky, no podľa ISW sa situácia začína meniť.
Think-tank tvrdí, že Ukrajina postupne narúša pozičný charakter vojny a snaží sa obnoviť obmedzené mechanizované manévre na taktickej úrovni. Ruské územné zisky sa podľa analytikov blížia k nule a ukrajinské sily si pripravujú podmienky na prelomenie dlhodobého patu.