Deň sa zmenil na noc a ľudia sa dusili prachom. Spojené štáty sa obávajú návratu katastrofy spred 100 rokov
Najkatastrofickejšia prachová búrka v dejinách USA zmenila v roku 1935 deň na noc a pripravila o život stovky ľudí. Vedci dnes varujú, že podobné extrémne javy sú v dôsledku klimatickej zmeny a dlhodobého sucha čoraz častejšie a Spojené štáty sa opäť stávajú prašnejšími.
Písal sa 14. apríl 1935 a popoludní sa na nebi objavil obrovský atramentovo čierny mrak vysoký približne 200 metrov. Z dňa sa stala noc, teplota klesla o desiatky stupňov a viditeľnosť sa znížila na nulu. Obrovská prachová búrka zasiahla územie s rozlohou približne milión štvorcových kilometrov - od Nebrasky na severe USA až po Texas - a trvalo celé hodiny, kým sa vyčerpala.
Zanechala po sebe zničené polia a úrodu, telá hospodárskych zvierat, napoly zasypané domy a stodoly, ale aj mŕtvych ľudí – buď udusených priamo počas búrky, alebo neskôr zomierajúcich na prachový zápal pľúc spôsobený zanesenými pľúcami. Išlo o najkatastrofickejšiu prachovú búrku v dejinách USA a možno aj preto ju dnes poznáme pod názvom Čierna nedeľa.
Dnes, keď sa prachové búrky v USA opäť objavujú čoraz častejšie, sa niektorí pýtajú, či sa história nemôže zopakovať. Píše server BBC Science Focus.
Zdravotné riziká
V 30. rokoch sa z prachových búrok stávali smrtiace katastrofy - prach sa usádzal na povalách a spôsoboval zrútenie stropov a nahromadená statická elektrina vo vysokom napätí dokonca zabíjala ľudí v autách elektrickým prúdom. Hoci tieto problémy už dnes nehrozia, zdravotné riziká spojené s prachom zostávajú.
Najviac ohrozené sú malé deti, seniori a ľudia s ochoreniami ako astma či bronchitída. Navyše, najjemnejšie častice sa môžu dostať až do krvného obehu a mozgu, čím zvyšujú riziko srdcových problémov a mŕtvice. V subsaharskej Afrike sa len 15-percentné zvýšenie množstva jemného prachu vo vzduchu spája so štvrtinovým nárastom dojčenskej úmrtnosti.
Ešte nebezpečnejšie je, že prach môže prenášať baktérie a plesňové spóry. V oblasti Sahelu južne od Sahary sa vysoké koncentrácie prachu silno spájajú s výskytom smrteľnej bakteriálnej meningitídy. V USA prudko pribúda aj plesňové ochorenie známe ako Valley Fever. Choroba sa často prejavuje podobne ako bronchitída či zápal pľúc, môže trvať mesiace a niekedy končí smrťou. Výskumníci sa domnievajú, že jej šírenie podporujú práve prachové búrky.
Prachové búrky stoja miliardy
Prachové búrky okrem zdravia navyše poškodzujú poľnohospodárstvo, dopravu, ale aj energetické siete. Len za rok 2017 dosiahli škody na domoch a záhradách v Spojených štátoch až 40 miliárd dolárov, pričom náklady spojené s veternou eróziou a prachom sa v tom istom roku odhadovali až na 154 miliárd dolárov.
Oproti roku 1995 je to viac než štvornásobok a v Spojených štátoch sa aktivita týchto búrok ešte zvýšila. Centrom obnovenej aktivity sú štáty Nové Mexiko, Arizona a Texas.
Mesto El Paso v Texase zaznamenalo v roku 2025 najviac prachových búrok od 30. rokov minulého storočia a Nové Mexiko zažilo v tom istom roku 50 prachových búrok, pričom jedna z nich vytvorila oblak, ktorý sa dostal až na východné pobrežie USA a nad Atlantik.
V auguste bolo zasiahnuté aj mesto Phoenix v Arizone či štát Oklahoma, kde kombinácia silného vetra, prachových búrok a dymu z požiarov tam minulý rok viedla k mimoriadne zlej kvalite ovzdušia a vyhláseniu výnimočného stavu.
Vyhliadky na zlepšenie sú minimálne
Prachové a piesočné búrky sú však čoraz častejšie po celom svete. Hlavným dôvodom sú dlhotrvajúce suchá zhoršované globálnym otepľovaním a nesprávnym hospodárením s pôdou a vodou.
Približne 80 percent svetového prachu pochádza z púští severnej Afriky a Blízkeho východu, no dôsledky pociťuje okolo 330 miliónov ľudí v 150 krajinách. Každý rok sa do atmosféry dostanú približne dve miliardy ton prachu a piesku.
V rokoch 2018 až 2022 bolo 3,8 miliardy ľudí vystavených koncentráciám prachu nad bezpečným limitom Svetovej zdravotníckej organizácie. Oproti obdobiu 2003 až 2007 to predstavuje nárast o viac ako 30 percent.
Dust Bowl sa už pravdepodobne nezopakuje
Obdobie katastrofálnych piesočných búrok v 30. rokoch nazývané aj ako Dust Bowl bolo vo veľkej miere dôsledkom nevhodných poľnohospodárskych praktík, pri ktorých farmári vyorali prirodzené prérijné trávy držiace pôdu pohromade. Keď prišlo sucho a úroda zlyhala, vysušená pôda nemala čo držať na mieste a vietor ju premieňal na obrovské prachové búrky.
Dnes sú poľnohospodárske postupy lepšie, takže situácia spred takmer sto rokov je nepravdepodobná. Kombinácia globálneho otepľovania, nedostatku vody a šírenia inváznych rastlín však spôsobuje, že USA sú čoraz prašnejšie.
Obrovské sucho v Spojených štátoch už trvá tretie desaťročie a ide o najvážnejšie obdobie sucha za viac než tisíc rokov.
Vedci upozorňujú, že čím viac bude planéta suchšia, tým bude aj prašnejšia. Existujú síce opatrenia, ktoré môžu situáciu zmierniť – viac vegetácie, spevňovanie prašných ciest či lepšie varovné systémy – no bez zastavenia rastu globálnych teplôt budú „smrtiace búrky“ podľa odborníkov len silnieť.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"