Chmelár varuje pred starými traumami. Stredná Európa sa stále pozerá dozadu, Benešove dekréty opäť rozdeľujú región

Téma Benešových dekrétov sa opäť vracia do politickej diskusie a otvára staré historické spory. Péter Magyar medzitým komunikuje výhrady smerom k Slovensku, zároveň sa stretáva so zástupcami Poľska a Rakúska a pracuje na vízii silnejšej strednej Európy. Aj o týchto témach sme sa rozprávali s politickým analytikom a historikom Eduardom Chmelárom.

Eduard Chmelár označil diskusie o Benešových dekrétoch za dôkaz toho, že historické traumy v strednej Európe zostávajú stále živé. Podľa neho je problémom to, že jednotlivé národy sa dodnes nedokázali zmieriť s vlastnými dejinami.

Oči stále vzadu

„Ak sa chce niekto zmieriť, v prvom rade sa musí zmieriť sám do seba. To znamená s vlastnými dejinami,“ uviedol. Dodal, že viaceré iniciatívy smerujúce k symbolickému zmiereniu podľa neho pôsobia naivne a ignorujú nevyriešené historické otázky.

„Ak by som mal definovať, alebo rozanalyzovať, že prečo je to tak, ako to je, asi by som prirovnal strednú Európu k orlovi, ktorý má oči vzadu,“ povedal. Podľa neho to znamená, že krajiny regiónu sa stále pozerajú späť namiesto toho, aby sa sústredili na budúcnosť.

Pripomenul pritom slová spisovateľa Milana Kunderu o „morálnom gýči“ a kritizoval podľa neho príliš sentimentálny prístup k zmiereniu so sudetskými Nemcami. „Gýč je také dojatie nad vlastným dojatím. Je to neuveriteľne naivné,“ vyhlásil.

„Oživovanie starých káuz nie je v poriadku“

Chmelár zdôraznil, že povojnový odsun Nemcov treba vnímať v širšom historickom kontexte druhej svetovej vojny a nacistických zločinov. Podľa neho nemožno zabúdať na to, čo odsunu predchádzalo.

Zdôraznil, že sám dlhodobo podporoval snahy o slovensko-maďarské či česko-nemecké zmierenie, no podľa neho samotné deklarácie nestačia. „Po 30 rokoch, keď sa oživujú takéto veci, čosi nie je v poriadku,“ skonštatoval.

„Tou najväčšou tragédiou a príčinou, ktorá to spôsobila, bola nacistická politika,“ povedal. Doplnil, že nacistická politika nebola spontánnou reakciou, ale vedomou štátnou ideológiou podporovanou veľkou časťou sudetských Nemcov. „To neboli emócie. To bola štátna politika. A väčšina sudetských Nemcov túto politiku podporovala,“ zdôraznil.

Zároveň odmietol interpretáciu Benešových dekrétov ako osobného rozhodnutia prezidenta Eduarda Beneša. Tvrdí, že išlo o medzinárodne ukotvený proces vychádzajúci z rozhodnutí spojencov po druhej svetovej vojne.

„Ten pojem Benešove dekréty sa používa veľmi skreslene až pejoratívne. Lebo navodzuje dojem, že to bola nejaká individuálna alebo súkromná iniciatíva prezidenta Beneša, ale on len parafoval rozhodnutie vtedajšej vlády,“ uviedol.

„Odsun Nemcov nebola záležitosť, ktorá vychádzala z vnútorného československého práva, ale bola postavená na medzinárodnom práve,“ dodal.

Pripomenul tiež, že povojnový odsun Nemcov bol podľa neho založený na medzinárodnom práve a vychádzal z rozhodnutí Postupimskej konferencie. Poukázal na to, že podobné masové presuny obyvateľstva sa po veľkých vojnách odohrávali v celej Európe. „Len v rokoch 1938 až 1948 bolo v rámci Európy presunutých takmer 50 miliónov obyvateľov,“ povedal.

Čítajte viac

Je zarobené na problém? Benešove dekréty naďalej rozdúchavajú vášne, Magyar sa pustil do slovenských zákonov

Vo V4 má každý iné predstavy

Podľa Chmelára sa dnes v regióne opäť prebúdzajú staré mocenské ambície. Tvrdí, že Maďarsko, Poľsko aj Česko majú vlastné geopolitické predstavy, zatiaľ čo Slovensko podľa neho zaostáva.

„Maďari majú veľmi jasnú predstavu o tej regionálnej spolupráci,“ uviedol. Tvrdí, že Budapešť sa snaží vytvárať priestor, v ktorom by bolo Maďarsko dominantnou krajinou bývalého uhorského priestoru. Podľa neho Poľsko presadzuje vlastnú víziu cez projekt Trojmoria a český prezident Petr Pavel zas podľa neho vidí budúcnosť regiónu pod silnejším nemeckým vedením, čo Chmelár otvorene skritizoval.

Slovensko podľa neho nemá vlastnú geopolitickú víziu. „Slováci hovoria len o ekonomických veciach,“ povedal na adresu slovenskej politiky.

Za vhodnejší model považuje širšiu spoluprácu krajín bývalej Habsburskej monarchie vrátane Rakúska, Rumunska či Bulharska. Takéto zoskupenie by podľa neho zabránilo dominancii jednej veľkej mocnosti.

„Naše dejiny, hlavne dejiny 20. storočia, by nás mali nútiť k tomu, aby sme geopoliticky uzatvárali také regionálne spojenectvá, ktoré nás navzájom chránia pred akoukoľvek dominanciou,“ vyhlásil.

Celý rozhovor s Eduardom Chmelárom v Téme dňa si môžete pozrieť vo videu nižšie.