Chrápanie nemusí byť len nepríjemný zlozvyk. Môže signalizovať vážne ochorenie

Pacienti si problém často neuvedomujú

Syndróm spánkového apnoe patrí medzi najčastejšie poruchy spánku a jeho výskyt podľa odborníkov narastá. Dôvodom je najmä rastúca obezita a pribúdajúce civilizačné ochorenia. Napriek pokroku v diagnostike zostáva podľa odborníkov mnoho prípadov stále neliečených.

Najčastejšou formou ochorenia je obštrukčné spánkové apnoe, pri ktorom počas spánku dochádza k opakovaným prestávkam v dýchaní alebo výraznému obmedzeniu prúdenia vzduchu do pľúc. Výsledkom je pokles hladiny kyslíka v krvi a narušenie kvality spánku.

Epizódy sa môžu opakovať desiatky až stovky ráz za noc, pričom si ich pacient vo väčšine prípadov vôbec neuvedomuje.

„K najčastejším klinickým prejavom syndrómu spánkového apnoe patrí hlasné chrápanie, prerušované dýchanie počas spánku, náhle prebúdzanie sprevádzané pocitom dusenia alebo lapania po dychu a nadmerná denná ospalosť,“ vysvetlila Regina Mészáros z Nemocnice AGEL Levice.

Podľa nej pacienti často trpia aj rannými bolesťami hlavy, únavou, problémami s koncentráciou, zhoršenou pamäťou či podráždenosťou. Chronicky nekvalitný spánok pritom výrazne zasahuje do psychickej pohody aj pracovného výkonu človeka.

Čítajte viac

Starý známy aspirín v novej úlohe. U niektorých pacientov by mohol zabrániť návratu zákernej choroby

Riziko zvyšuje obezita aj fajčenie

Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patrí obezita, najmä ukladanie tukového tkaniva v oblasti krku, ktoré spôsobuje zúženie horných dýchacích ciest.

„Významným rizikovým faktorom je i fajčenie, najmä ak je prítomné spolu s neovplyvniteľnými faktormi. Medzi neovplyvniteľné rizikové faktory patrí najmä vek a pohlavie,“ upozornila Mészáros.

Vyššie riziko podľa odborníkov hrozí najmä starším mužom, fajčiarom, pacientom s vysokým krvným tlakom, ale aj ľuďom, ktorí pravidelne konzumujú alkohol alebo užívajú sedatíva. Významnú úlohu zohrávajú aj anatomické predispozície, napríklad zväčšené mandle či deformácie nosovej priehradky.

Neliečené apnoe môže poškodiť srdce aj mozog

Odborníci upozorňujú, že neliečený syndróm spánkového apnoe môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Opakovaný pokles kyslíka v krvi totiž výrazne zaťažuje kardiovaskulárny systém.

Zvyšuje sa tak riziko vzniku vysokého krvného tlaku, ischemickej choroby srdca, porúch srdcového rytmu, mozgovej príhody či cukrovky druhého typu.

Viaceré zahraničné štúdie zároveň podľa odborníkov poukazujú aj na súvislosť medzi spánkovým apnoe a depresívnymi poruchami, úzkosťami či zhoršením kognitívnych funkcií.

Pri podozrení na spánkové apnoe sa využívajú dotazníky, pulzoxymetre a dôležitá je aj anamnéza od samotného pacienta či jeho partnera. Ak skríningové vyšetrenie naznačí problém, pacient absolvuje vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.

Štandardom je polysomnografia, počas ktorej lekári v noci minimálne šesť hodín monitorujú viaceré fyziologické parametre vrátane dýchania, srdcovej činnosti, mozgových vĺn či okysličenia krvi.

Na základe výsledkov potom určujú závažnosť ochorenia a ďalší postup liečby.

Pozrite si

Nová technológia pomôže zachrániť manželstvo, v ktorom to má jedna strana nahnuté kvôli chrápaniu

Najúčinnejšia je ventilačná podpora

Liečba syndrómu spánkového apnoe môže byť konzervatívna, medikamentózna alebo pomocou špeciálnych protetických pomôcok. Za najefektívnejšiu metódu však odborníci považujú neinvazívnu ventilačnú podporu.

„Liečba je dostupná konzervatívna, medikamentózna, liečba orálnymi protetickými pomôckami a za najúčinnejšiu a najefektívnejšiu sa považuje neinvazívna podporná ventilačná liečba,“ uviedla Mészáros.

Dodala, že ide o podporu dýchania pomocou prístroja s kontinuálnym pozitívnym tlakom vzduchu.

Súčasťou liečby je aj úprava životného štýlu, redukcia hmotnosti, pravidelný pohyb, obmedzenie alkoholu a nefajčenie.