Infláciu necítime cez grafy, ale cez nákupný košík. Slováci si zdražovanie najčastejšie spájajú s cenami týchto potravín
Inflácia je pre väčšinu ľudí veľmi osobná téma. Hoci štatistici a centrálne banky pracujú s presnými číslami a indexmi, bežný človek ju najčastejšie vníma cez každodenný nákup. Stačí sa opýtať, koľko stojí chlieb, mlieko alebo maslo, a väčšina Slovákov odpovie okamžite.
Pri cenách chladničiek či detských autosedačiek už však mnohí váhajú. Nie preto, že by ich nezaujímali, ale jednoducho preto, že ich nekupujú často.
Práve tento rozdiel podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) vysvetľuje, prečo ľudia vnímajú infláciu inak, než ukazujú oficiálne štatistiky. Kým centrálna banka pracuje s rozsiahlym spotrebným košom zahŕňajúcim viac ako 700 položiek od energií až po vstupenky na športové podujatia, domácnosti si najvýraznejšie pamätajú ceny vecí, s ktorými prichádzajú do kontaktu každý deň.
Analytici NBS upozorňujú, že práve potraviny majú pri vnímaní inflácie mimoriadne silnú pozíciu. Potvrdil to aj prieskum medzi slovenskými spotrebiteľmi z jesene 2025. Až 87 percent respondentov uviedlo, že ich pohľad na zdražovanie za posledný rok najviac ovplyvnili ceny potravín a nápojov. Na ďalších miestach skončili energie a bývanie. Samotnú oficiálnu mieru inflácie pritom spontánne spomenulo len osem percent opýtaných.
Ceny potravín registrujú okamžite
Zaujímavé podľa analytikov je, že ceny potravín dominujú prakticky vo všetkých skupinách obyvateľstva. Bez ohľadu na vek, príjem či pohlavie zostávajú práve potraviny hlavným ukazovateľom toho, ako ľudia vnímajú rast cien. Rozdiely sa objavujú až pri ďalších výdavkoch. Seniori sú citlivejší na ceny energií, mladší ľudia viac sledujú ceny oblečenia a domácnosti s nižšími príjmami vnímajú zdražovanie potravín ešte intenzívnejšie než ostatní.
Podľa NBS za tým stojí jednoduchý psychologický princíp. Ľudia pri odhadovaní inflácie nehodnotia iba to, koľko peňazí na konkrétne veci míňajú, ale najmä to, ako často ich nakupujú. Potraviny sa v nákupnom košíku objavujú prakticky denne, preto ich zdraženie pôsobí oveľa silnejšie než rast cien položiek, ktoré kupujeme len raz za niekoľko rokov.
Dobrým príkladom sú energie. Tie síce tvoria významnú časť rodinných rozpočtov, no väčšina domácností ich platí cez pravidelné mesačné zálohy. Reálne zdraženie si preto často uvedomia až pri ročnom vyúčtovaní. Potraviny naopak ľudia vidia pri každom nákupe a zmeny cien registrujú okamžite.
Zdražovanie o 40 percent
Silný vplyv cien potravín na náladu spotrebiteľov sa naplno prejavil počas inflačnej vlny v rokoch 2021 až 2023. Potraviny na Slovensku v tomto období zdraželi o viac než 40 percent a podľa analytikov NBS sa práve ony stali hlavným referenčným bodom pre to, ako si ľudia predstavovali celkovú infláciu.
„Potraviny a nealkoholické nápoje zohrávajú v myslení ľudí omnoho väčšiu úlohu, než by zodpovedalo ich oficiálnej váhe v spotrebnom koši,“ upozorňujú analytici centrálnej banky. Hoci potraviny predstavujú približne štvrtinu spotrebného koša, počas vrcholu inflačnej vlny vysvetľovali až 80 percent inflačných očakávaní spotrebiteľov.
Nejde pritom len o zaujímavý psychologický jav. To, ako ľudia vnímajú infláciu dnes, totiž výrazne ovplyvňuje aj ich očakávania do budúcnosti. Ak domácnosti očakávajú ďalšie zdražovanie, bývajú opatrnejšie pri výdavkoch, viac tlačia na rast miezd a mení sa aj ich spotrebiteľské správanie. Práve inflačné očakávania sú jedným z faktorov, ktoré centrálne banky sledujú pri rozhodovaní o úrokových sadzbách. Ak ceny potravín rastú rýchlejšie než iné položky a domácnosti to vnímajú veľmi intenzívne, môže to ovplyvniť aj menovú politiku.
Pozrite si reportáž o náraste cien bývania:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"