Viaceré rezorty vypínajú komentáre na sociálnych sieťach. Kým úrady sa bránia, experti hovoria o zlom riešení

Slovenské ministerstvá a štátne úrady volia radikálne riešenie v boji proti internetovej agresivite. Pod svojimi príspevkami čoraz častejšie úplne znemožňujú diskusiu. Argumentujú nárastom nenávisti, odborníci však upozorňujú na stratu priestoru pre spätnú väzbu od občanov.

Vypnuté komentáre dnes nie sú výnimkou na stránkach ministerstiev financií či zdravotníctva, finančnej správy a k rovnakému kroku pristupuje aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Pod príspevkami sa totiž pravidelne objavujú útoky ako „že sa nehanbíte, slovenským tvorcom iba kladiete polená pod nohy“ alebo ironické poznámky typu „zabudli ste obmedziť komentáre, vy ratingoví preborníci“.

Boj proti vulgarizmom alebo útek pred kritikou?

Rezort financií obmedzuje reakcie verejnosti už dlhodobo. Svoje rozhodnutie odôvodňuje snahou udržať komunikáciu na vecnej úrovni. „Sociálne siete chceme využívať predovšetkým na vecnú komunikáciu a informovanie, nie ako priestor pre šírenie vulgarizmov, osobných útokov či nenávistných prejavov,“ uviedlo Ministerstvo financií SR.

Podobne zareagovalo aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré nedávno uzavrelo diskusiu pri téme HPV vírusu. „Z dôvodu opakujúcich sa nenávistných komentárov uzatvárame diskusiu k tomuto príspevku,“ oznámil rezort priamo pod statusom. Podľa právnikov je pre štátne orgány plošné vypnutie diskusie najjednoduchšou cestou, ako sa vyhnúť právnym sporom.

„V niektorých prípadoch je naozaj ťažké posúdiť hranicu toho, ktorý komentár už spĺňa kritériá na to, aby bol vymazaný, a ktorý nie. V tom prípade je z môjho pohľadu pre verejnú inštitúciu bezpečnejšie, keď diskusiu úplne vypne,“ vysvetľuje advokát Ján Lazur.

Písali sme

EÚ chce obmedziť prístup detí k sociálnym sieťam. Nové opatrenia majú zvýšiť bezpečnosť v online priestore

Odborníci žiadajú moderovanie, nie ticho

Kým inštitúcie volia cestu najmenšieho odporu, experti na komunikáciu a ľudské práva sú k takémuto postupu skeptickí. Podľa nich by mal štát diskusiu kultivovať, nie ju eliminovať. Výkonný riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher zdôrazňuje, že mazať sa má adresne: „V prípade, že dochádza k podozreniu, že je porušený zákon, alebo sú niektorí z diskutujúcich napádaní, treba to jednoducho mazať.“

Podobný názor zastáva aj odborník na komunikáciu Róbert Slovák, podľa ktorého je povinnosťou inštitúcií zvládnuť správu svojich profilov. „Je dôležité, aby sa to nerušilo, nevypínalo a neblokovalo. Je úlohou tých inštitúcií, aby moderovanie zvládli tak, aby bolo prínosné pre občanov,“ konštatuje Slovák.

Z ankety v uliciach hlavného mesta vyplýva, že aj verejnosť vníma sociálne siete ako obojsmerný komunikačný kanál. „Keď už je niečo zdieľané, tak by ľudia mali mať šancu sa k tomu vyjadriť. Inak prečo to potom zdieľať?“ pýta sa jedna z opýtaných Bratislavčaniek. Nateraz zostáva nejasné, či ide o trvalý trend, alebo len o dočasnú reakciu štátu na vyhrotenú atmosféru v online priestore.