Jedna zo záhad dlhovekosti Veľkej pyramídy je napokon vyriešená. Urobili to starovekí Egypťania zámerne?

Egyptskí a japonskí vedci prišli s novým vysvetlením, prečo Chufuova pyramída prežila tisícročia vrátane silných zemetrasení, ktoré zničili mnohé okolité stavby. Najväčšia z egyptských pyramíd je zároveň jediným dodnes existujúcim divom zo siedmich divov starovekého sveta.

Výskum naznačuje, že monument bol mimoriadne stabilný aj z pohľadu seizmickej odolnosti, všíma si National Geographic.

Pyramída prežila tisíce rokov aj silné otrasy

Veľká pyramída v Gíze vznikla približne okolo roku 2500 pred naším letopočtom za vlády faraóna Chufua.

Na stavbe monumentu vysokého približne 146 metrov pracovali tisíce robotníkov, ktorí počas 26 rokov premiestnili viac než 2,3 milióna kamenných blokov z vápenca a žuly.

Písali sme

Vo Veľkej pyramíde v Gíze sa našla skrytá chodba, môže viesť k ďalším objavom

Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Scientific Reports naznačuje, že pyramída bola mimoriadne dobre pripravená aj na zemetrasenia.

Vedci z egyptského Národného výskumného ústavu astronómie a geofyziky a japonskí výskumníci analyzovali vibračné dáta z takmer 40 miest vo vnútri aj v okolí pyramídy.

Skúmali, ako stavba reaguje na seizmické vibrácie.

Vibrácie sa rozkladajú rovnomerne

Výskumníci použili metódu takzvanej analýzy okolitých vibrácií, ktorá umožňuje merať šírenie otrasov cez jednotlivé kamenné bloky, chodby a dutiny bez poškodenia stavby.

Zistili, že vibrácie sa v pyramíde šíria veľmi rovnomerne, čo je podľa vedcov dôležitý znak stability.

Priemerná rezonančná frekvencia pyramídy dosahovala približne 2 až 2,6 hertza, zatiaľ čo okolité podložie malo výrazne odlišné hodnoty.

Čítajte viac

Skenovanie Veľkej pyramídy odhalilo anomáliu: Čo je pod východnou časťou?

Práve rozdiel medzi vibráciami pôdy a samotnej stavby podľa autorov pomáha obmedzovať zosilňovanie otrasov počas zemetrasení.

„Dominantné vibračné frekvencie pyramídy sa výrazne líšia od okolitej pôdy, čo pravdepodobne znižuje rezonančné efekty počas zemetrasení,“ uviedol seizmológ Asem Mostafa.

Pomohla aj konštrukcia pyramídy

Vedci upozorňujú, že mnohé stabilizačné prvky pyramídy boli známe už dávnejšie. Pyramída má mimoriadne širokú základňu, vysokú symetriu a stojí na pevnom skalnom podloží.

Významnú úlohu podľa štúdie zohrali aj takzvané odľahčovacie komory nad Kráľovou komorou, ktoré pomáhajú tlmiť ničivé vibrácie.

Výskumníci tvrdia, že starovekí egyptskí stavitelia postupne zdokonaľovali svoje techniky počas stáročí pokusov a skúseností.

Písali sme

Silné zemetrasenie v Pacifiku. Oblasť súostrovia Tonga zasiahlo magnitúdo 7,6, epicentrum bolo hlboko v mori

Nie všetky pyramídy boli rovnako stabilné

Štúdia pripomína, že neskoršie pyramídy často využívali lacnejšie alebo menej stabilné stavebné riešenia. Niektoré stavby používali menej prepojené kamenné bloky, iné vznikali z nepálených tehál, ktoré boli náchylnejšie na eróziu.

Časť týchto pyramíd sa postupom času úplne zrútila. Veľká pyramída však podľa vedcov patrí medzi výnimočne odolné stavby.

Zemetrasenie v 1992 poškodilo Káhiru, pyramídu takmer nie

Egypt v minulosti zasiahlo viacero silných zemetrasení.

Jedno z najničivejších prišlo v roku 1992 neďaleko Káhiry. Poškodilo alebo zničilo viac než 129-tisíc budov vrátane historických pamiatok.

Na Veľkej pyramíde podľa vedcov vtedy spadol len jediný kameň.

Autori štúdie zároveň upozorňujú, že nedokážu s istotou potvrdiť, či starovekí Egypťania vedome navrhovali pyramídu práve s ohľadom na zemetrasenia.

Výsledky však podľa nich ukazujú mimoriadne pokročilé empirické stavebné znalosti starovekých staviteľov.