Michelko nevylúčil výmenu Tarabu za Huliaka na poste šéfa envirorezortu. Grendel hovorí o unikátnom spore v koalícii
Spor medzi SNS a ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom sa má definitívnejšie riešiť na predsedníctve strany. V relácii Téma dňa na ta3 to povedal predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko. Poslanec Hnutia Slovensko Gábor Grendel označil situáciu za nezvyčajnú, pretože SNS sa podľa neho dištancuje od vlastného nominanta.
Koaličný spor okolo ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa podľa Romana Michelka ešte neuzavrel. V relácii Téma dňa uviedol, že minister je pozvaný na predsedníctvo SNS, kde by sa malo hľadať zmierlivé riešenie alebo dohoda o ďalšom postupe.
„My sme verejne deklarovali výhrady voči zonácii, minister nejakým spôsobom odpovedal. V týchto vyjadreniach chcem byť teraz veľmi zdržanlivý,“ povedal Michelko. Zároveň dodal, že SNS si podľa koaličnej zmluvy nárokuje personálnu zodpovednosť za rezort životného prostredia. „Pokiaľ platí koaličná dohoda, tak máme právo na personálne záležitosti,“ uviedol.
Podľa Michelka nebol problém iba v samotnej zonácii národných parkov, ale aj v komunikácii medzi rezortom a stranou. SNS sa podľa neho o viacerých krokoch dozvedala až z médií. „Tá miera informovania o legislatívnych návrhoch, o kontroverzných alebo politicky citlivých rozhodnutiach, nebola v poriadku. Naozaj sme sa k tomu dostávali z médií,“ tvrdil.
Taraba ako problém SNS
Grendel označil situáciu za výnimočnú. Podľa neho sú spory medzi koaličnými stranami bežné, no v tomto prípade ide o konflikt strany s vlastným nominantom. Pripomenul, že Taraba sa stal ministrom vďaka tomu, že kandidoval na kandidátke SNS.
„Tento spor je unikátny v tom, že SNS sa vlastne dištancuje od vlastného nominanta,“ povedal Grendel. Podľa neho môže mať premiér Robert Fico (Smer-SD) problém, ak nebude rešpektovať požiadavku SNS na odvolanie ministra. „Ak Robert Fico neodvolá Tomáša Tarabu, tak si Slovenská národná strana môže povedať, že Robert Fico nerešpektuje koaličnú zmluvu,“ myslí si opozičný poslanec.
Michelko odmietol, že by prípadné hlasovanie za odvolanie Tarabu znamenalo povalenie vlády. Podľa neho ide o dve rozdielne veci. „Povalenie vlády a odvolanie ministra sú diametrálne odlišné veci,“ zdôraznil.
Pripustil však, že ak by Taraba po odchode z vlády prestal podporovať niektoré návrhy SNS, koalícia by prišla o jeden spoľahlivý hlas. „Jeden hlas znamená, že zo 78 prejdeme na 77 poslancov,“ povedal Michelko. Zároveň dodal, že neočakáva, že by Taraba prešiel na stranu opozície.
Huliak v hre? Michelko to nevylúčil
V diskusii zaznela aj možnosť, že by sa ministrom životného prostredia mohol stať Rudolf Huliak, ktorý je v súčasnosti ministrom športu a cestovného ruchu. V minulosti sa tiež dostal do sporu so SNS a následne s viacerými poslancami vystúpil z klubu národniarov, pričom v parlamente teraz pôsobia ako samostatná skupina.
Huliak zároveň už nominantom strany na šéfa envirorezortu bol, no v čase kreovania vlády ho odmietla vymenovať vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová.
Michelko to označil za špekuláciu, no nevylúčil ju. „Pán Huliak má veľký záujem o tento rezort a prípadnú možnú výmenu nevieme vylúčiť, ale v tejto chvíli sú to čisté teoretické špekulácie,“ povedal šéf klubu SNS. Neskôr dodal, že Huliak mal v koalícii silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, keďže za ním stáli traja poslanci, zatiaľ čo Taraba je podľa neho v tomto smere osamotený.
Grendel k tomu pripomenul vyjadrenia poslanca Pavla Ľuptáka, podľa ktorých sa skupina okolo Huliaka nechystá podporovať rekonštrukciu vlády. Zároveň však zopakoval, že zonácia je pre ministra životného prostredia kľúčovou témou. „Zonácia národných parkov je vlajková loď každého ministra životného prostredia,“ povedal Grendel. Podľa neho je zvláštne, že Taraba po strate podpory vlastnej nominačnej strany sám neponúkol demisiu.
Michelko argumentoval, že SNS dostala k zonácii viacero negatívnych podnetov od ochranárov, vlastníkov pozemkov aj ďalších skupín. „Takto pripravené s tým máme problém, pretože sú to politické náklady pre stranu,“ uviedol.
Prorastové opatrenia stále bez jasnej podoby
Druhou témou relácie boli pripravované prorastové opatrenia. Michelko vysvetľoval odklad tým, že návrhy musia najskôr prerokovať sociálni partneri. Podľa neho sa balík rozdelí na opatrenia bez dopadu na rozpočet a na tie, ktoré budú musieť prejsť rokovaním s ministrom financií.
Za nepriechodné označil napríklad skrátenie prestávky v práci či predĺženie skúšobnej doby. „Žiadnych pätnásť minút namiesto tridsiatich na prestávku. Žiadnych šesť mesiacov skúšobnej doby namiesto troch,“ povedal Michelko. Za červenú čiaru označil aj zásahy do športových a rekreačných poukazov.
Grendel vláde vyčítal, že o opatreniach hovorí už mesiace, no konkrétne legislatívne návrhy stále nepredstavila. „Premiér už koncom februára ohlásil, že (ministerka hospodárstva za Hlas-SD) Denisa Saková má do konca marca na vláde predstaviť prorastové opatrenia. Teraz máme pomaly koniec mája a konkrétne opatrenia ešte stále neexistujú,“ kritizoval.
Podľa Grendela vláda najskôr prijala konsolidačné balíky, no očakávaný efekt sa nedostavil. „(Minister financií za Smer-SD) Ladislav Kamenický presadil konsolidačné opatrenia, cez ktoré mal ušetriť peniaze pre štátny rozpočet. A on namiesto toho, aby tie peniaze ušetril, dopustil ako minister financií, že vládna koalícia tie peniaze rozflákala,“ vyhlásil.
Michelko oponoval, že konsolidácia mala význam, pretože spomalila rast deficitu. Zároveň však priznal, že popri zvyšovaní daní a šetrení chýbali opatrenia na podporu rastu. „Okrem šetrenia, zvyšovania daní a znižovania výdavkov neboli prorastové opatrenia,“ povedal.
Spor aj o eurofondy a právny štát
V závere diskusie sa poslanci venovali aj rezolúcii Európskeho parlamentu o Slovensku. Grendel pripustil, že dokument má aj politický a ideologický rozmer, no za podstatnú označil otázku ochrany eurofondov.
„Pre mňa je zásadné nie to, čo sú ideologické otázky, ale skôr tie ekonomické. Či sú alebo nie sú dnes peniaze európskych daňových poplatníkov na Slovensku v bezpečí,“ povedal Grendel. Podľa neho môžu mať európske inštitúcie po zmenách v trestnom práve oprávnené obavy, ako sa na Slovensku nakladá s eurofondmi.
Michelko tvrdenia o ohrození eurofondov odmietol a poukazoval na dohľad európskych inštitúcií. „Všetky európske peniaze sú ošetrené nezávislými dohľadmi, teda OLAF-om alebo Európskou prokuratúrou,“ povedal. Rezolúciu označil za politický tlak na Slovensko a tvrdil, že podobné problémy v iných krajinách EÚ sa podľa neho tolerujú viac.
Pozrite si kompletnú epizódu Témy dňa s Romanom Michelkom a Gáborom Grendelom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"