Registrácia cirkví na Ústavnom súde. Ombudsman Dobrovodský žiada zrušiť podmienku 50-tisíc členov, je vraj nesplniteľná

Dobrovodský nespochybňuje politiku štátu v oblasti cirkví či kultúry. Upozornil, že svojím návrhom rieši len dve ustanovenia zákona. „Podanie nesmeruje k tomu, aby došlo k destabilizácii už uznaných registrovaných cirkví na Slovensku,“ upozornil s tým, že problematiku riešil vo svojej výročnej správe a apeloval na poslancov, aby legislatívu upravili.

O jeho výhradách vedel podľa neho aj rezort kultúry. Ombudsman podal návrh na súd 12. mája. Chce, aby ÚS začal konanie o súlade ustanovení zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Dobrovodský pripomenul podnet od občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku, ktoré sa nemôže uchádzať o registráciu, pretože nevedia splniť podmienku 50 000 členov. Verejný ochranca práv namieta, že takto nastavená právna úprava neprimerane zasahuje do slobody náboženského vyznania a práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými.

Písali sme

Spor o registráciu cirkví mieri na Ústavný súd. Kaliňák o kroku ombudsmana: Ide sám proti Slovenskej republike

Podmienku považuje za extrémne neprimeranú

Početný cenzus je podľa Dobrovodského v podmienkach Slovenska extrémne disproporčný a fakticky znemožňuje registráciu nových alebo menších náboženských komunít.

„Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ skonštatoval s tým, že ak náboženská komunita nespĺňa podmienku 50 000 členov, štát jej neumožňuje získať ani základné právne uznanie.

S registráciou podľa neho súvisia aj iné práva veriacich. Medzi najvýznamnejšie právne následky registrácie cirkvi či náboženskej spoločnosti patrí podľa ombudsmana usporadúvanie bohoslužieb a iných náboženských úkonov.

Návrh vychádza aj z odporúčaní Benátskej komisie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, podľa ktorých by štáty nemali podmieňovať právne uznanie cirkví a náboženských spoločností neprimerane vysokým počtom členov.

Písali sme

Kontrola poplatkov u lekára zlyháva. Štát priznáva limity, podľa ombudsmana ťahá pacient za kratší koniec

V Česku cirkvi dostávajú peniaze až po osvedčení sa

Registráciou získavajú podľa ombudsmana cirkvi právnu subjektivitu a tak sa s nimi môže nakladať ako s právnymi partnermi, môžu si napríklad prenajať priestor na svoj náboženský obrad alebo môžu ich pastori navštevovať osoby vo väzniciach či nemocniciach.

Dobrovodský upozornil na to, že cieľom zvýšenia početného cenzu z 20.000 na 50.000 členov bolo „eliminovať špekulatívne registrácie cirkví s cieľom získania finančných príspevkov od štátu“.

Ochranu verejných zdrojov nepovažuje za legitímny dôvod na obmedzenie slobody prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru. Stanovenie neprimerane vysokého početného cenzu na registráciu cirkvi či náboženskej spoločnosti nie je podľa neho priamo spôsobilé ochrániť verejné zdroje pred ich zneužitím.

Ombudsman sa nepovažuje za zodpovedného za tvorbu politík, neodporúča preto, aký počet členov by bol ideálny na podmienku registrácie. Dáva však do pozornosti český model. „Tam stačí, aby sa 300 ľudí prihlásilo k cirkvi a získajú subjektivitu. Ale napríklad v tom momente nemajú hneď prístup k peniazom, k pastoračnej starostlivosti. To až po určitom období, myslím, že je to desať rokov, keď sa osvedčia, etablujú. To znamená, že je aj model menej závažného zásahu do práv. Všetko sa dá, ale nie to takto tvrdo uťať,“ uzavrel.