Otázky a odpovede: Hrozí pre vzácnu ebolu nová svetová epidémia? Prečítajte si, čo vieme o kmeni, ktorý straší lekárov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila pre šírenie eboly v Afrike stav medzinárodného ohrozenia verejného zdravia. Nákaza sa sústreďuje najmä v Ugande a Konžskej demokratickej republike (KDR).

Ebola vírus
Foto: TASR/AP
Snímka z mikroskopu, ktorú poskytlo Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), zachytáva virión vírusu ebola.

Doteraz sa infikovalo 336 ľudí a najmenej 88 osôb chorobe podľahlo. Situáciu komplikuje fakt, že za súčasné ohniská je zodpovedný vzácny kmeň vírusu.

Kedy sa nákaza objavila a prečo je iná?

Vírus bol prvýkrát detegovaný 5. mája v Konžskej demokratickej republike, pričom o desať dní neskôr testy potvrdili, že ide o kmeň Bundibugyo. Ten patrí medzi vzácnejšie druhy Orthoebolavírusov. Ochorenie sa už stihlo rozšíriť aj do Ugandy, kde prípady zaznamenali priamo v hlavnom meste Kampala. Hoci sa podozrenie v ľudnatej Kinshase zatiaľ nepotvrdilo, WHO varuje, že skutočný rozsah epidémie je pravdepodobne oveľa väčší, než ukazujú oficiálne štatistiky.

Ako sa vírus šíri a aké sú príznaky?

Prirodzenými hostiteľmi vírusu sú pravdepodobne africké kalone (druh netopierov), od ktorých sa môžu nakaziť opice či antilopy. Medzi ľuďmi dochádza k prenosu priamym kontaktom s telesnými tekutinami infikovanej osoby, ako sú krv, výkaly alebo zvratky, a to aj po jej smrti.

Príznaky nastupujú náhle a zahŕňajú:

  • vysokú horúčku a únavu,
  • bolesti svalov, hlavy a hrdla,
  • zvracanie, hnačky a vyrážky,
  • zlyhávanie obličiek a pečene, v niektorých prípadoch aj vnútorné a vonkajšie krvácanie.

Priemerná úmrtnosť na ebolu je približne 50 %. Aktuálny kmeň Bundibugyo vykazuje o niečo nižšiu smrtnosť (okolo 40 %), no odborníci ho považujú za nebezpečnejší, pretože naň neexistuje účinná očkovacia látka.

Existuje proti tejto chorobe vakcína?

Hoci svet pozná dve schválené vakcíny proti ebole (Ervebo a Zabdeno), obe boli vyvinuté primárne proti kmeňu Zaire. „Vakcíny pre súčasný kmeň Bundibugyo sú stále v štádiu výskumu a prešli zatiaľ len predklinickými testami na zvieratách,“ vysvetľuje Thomas Jeffries pre portál The Conversation. To znamená, že v súčasnosti neexistuje špecifická liečba ani prevencia určená priamo pre tento konkrétny kmeň. Lekári sa preto sústredia len na zmierňovanie symptómov, udržiavanie krvného tlaku a hydratáciu pacientov.

Máme sa obávať globálneho rozšírenia?

Epicentrom nákazy je provincia Ituri, čo je nepokojný banský región s vysokou mobilitou ľudí. Robotníci tu pravidelne prekračujú hranice, čím zvyšujú riziko prenosu. WHO zatiaľ neodporučila plošné uzatváranie hraníc, no vyzvala zasiahnuté krajiny na intenzívne trasovanie kontaktov a posilnenie laboratórnych kapacít.

Trasovanie v teréne je však pre miestne konflikty a ťažký terén mimoriadne náročné. Skutočnosť, že nákaze podľahli už najmenej štyria zdravotníci, naznačuje medzery v prevencii priamo v nemocniciach. Pre krajiny mimo afrického kontinentu zostáva priame riziko nízke, no úrady apelujú na cestovateľov, aby sledovali aktuálne karanténne usmernenia.

Pozrite si tiež reportáž zo 17. mája.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"