Európa podľa Chmelára stráca politickú legitimitu. Varuje pred „tlakovým hrncom“ aj nástupom extrému

Politický analytik a historik Eduard Chmelár v relácii Téma dňa na ta3 hovoril o úpadku tradičných politických strán v Európe, kríze ľavice, raste krajnej pravice, ale aj o tom, že európske elity podľa neho zanedbávajú domáce problémy a sústreďujú sa najmä na geopolitiku, Ukrajinu a zbrojenie.

chmelár téma dňa.jpeg
Foto: ta3/Radoslava Hrajnohová

Chmelár tvrdí, že Európa prechádza hlbokou krízou politickej legitimity. Hovoril aj o tom, že tradičné ľavicové aj pravicové strany strácajú podporu a politický systém sa v mnohých krajinách mení na nepoznanie. Podľa neho nejde iba o dočasný výkyv, ale o dôsledok dlhodobého zanedbávania ekonomických a sociálnych problémov občanov.

„Tá ľavica naprieč Európou je naozaj dnes mŕtva,“ povedal Chmelár. Ako príklady spomenul situáciu vo Veľkej Británii, Nemecku, Poľsku, Grécku či Česku. Podľa neho sa však podobný problém netýka iba ľavice. Slabnúť majú aj tradičné pravicové strany, čo podľa Chmelára vytvára priestor pre rast krajnej pravice.

Elity sa podľa neho odklonili od občanov

Chmelár za jednu z hlavných príčin označil to, že európski politici sa prestali venovať domácim problémom. Namiesto ekonomiky, sociálnej situácie či dopadov krízy na bežných ľudí sa podľa neho čoraz viac sústreďujú na zahraničnú politiku, najmä na Ukrajinu.

„Tu je hlavná príčina toho, že tie politické elity prestali vnímať naozaj prehlbujúcu sa ekonomickú a sociálnu krízu, ktorá sa prejavuje minimálne od tej finančnej krízy v roku 2008,“ uviedol Chmelár.

Tvrdí, že Európa odvtedy ekonomicky stagnuje alebo upadá. Ako príklad uviedol Britániu, kde podľa neho premiér Keir Starmer čelí kritike aj preto, že voliči majú pocit, že sa nevenuje domácim problémom. Podobne kriticky sa vyjadril aj k situácii v strednej Európe.

„Pozrite sa na nášho premiéra, ktorý sa pohŕdavo vyjadruje o niektorých domácich témach, že to nie sú premiérske témy. A on sa tvári, akoby bol ministrom zahraničných vecí,“ povedal Chmelár.

Nahradí Smer Republika?

V diskusii sa venoval aj rastu krajnej pravice. Chmelár odmieta jednoduché označovanie všetkých takýchto strán za fašistické, zároveň však tvrdí, že majú spoločné znaky. Podľa neho zdôrazňujú národ, hľadajú vinníkov a namiesto riešení pracujú s hnevom a frustráciou voličov.

„Krajná pravica je dnes príliš rôznorodá na to, aby sme ju mohli nazvať jedným pojmom,“ povedal Chmelár. Dodal, že mnohé strany sa podľa neho od starých metód fašistických hnutí dištancovali, no ich ciele zostali v niektorých prvkoch podobné.

Pri slovenskej politike povedal, že v tomto priestore môže mať do budúcnosti väčší potenciál Republika než Smer-SD.

„Stranou budúcnosti v tomto spektre nie je Smer, ale Republika. Pretože Smer sa vyčerpáva na tých všelijakých svojich kauzách a Republika, ktorá dnes proste nemá mocenskú skúsenosť, kritizuje veľmi pohodlne všetko, čo Smer nedodržal,“ tvrdí Chmelár.

Podľa neho sa však krajná pravica môže rýchlo zdiskreditovať, keď sa dostane k moci. Ako príklad uviedol skúsenosť kotlebovcov v Banskobystrickom kraji. Zároveň však upozornil, že jej zlyhanie nemusí znamenať koniec rizika.

„Spoločnosť je akoby pred výbuchom. Je to ako tlakový hrniec, ktorý nevieme, kedy vybuchne,“ varoval Chmelár.

Zbrojenie vraj ohrozuje sociálny štát

Chmelár kritizoval aj európske plány na posilnenie obrany. Tvrdí, že ak Európska komisia plánuje investovať stovky miliárd eur do zbrojenia, bude to mať nevyhnutne sociálne dôsledky.

„Osemsto miliárd eur, ktoré chce Európska komisia vynaložiť na zbrojenie, celkom určite znamená likvidáciu posledných zvyškov sociálneho štátu,“ povedal Chmelár.

Podľa neho európske elity občanom otvorene nehovoria, že takéto výdavky sa nezaobídu bez škrtov. Tvrdí, že práve kombinácia sociálnej neistoty, ekonomického úpadku a militarizácie môže ešte viac posilňovať hnev voličov.

Časť diskusie venoval Chmelár aj vzťahu Európy k Rusku. Zdôraznil, že hoci Rusko podľa neho v súčasnosti pácha zločiny, Európa s ním musí rokovať. Odmietol predstavu, že diplomacia má zmysel iba medzi spojencami.

„Diplomacia je o tom, že hovoríte práve s tými, s ktorými sa neviete dohodnúť, ktorí sú vám nesympatickí, alebo ktorých považujete za nepriateľov. Nie s vlastnými priateľmi,“ povedal Chmelár.

Kritizoval, že Európa sa tri roky bránila dialógu s Moskvou a až neskôr začala uvažovať o tom, že by bolo potrebné s Ruskom rokovať. Za nelogické označil aj to, že Európa sa chcela zúčastniť na rokovaniach o Ukrajine, no zároveň odmietala hovoriť s Moskvou.

„Chcela sedieť pri stole, ale nechcela hovoriť s Ruskom. Čiže toto naozaj stráca logiku,“ uviedol Chmelár.

Tvrdí, že Európa sa namiesto diplomacie sústreďuje najmä na vyzbrojovanie Ukrajiny a militarizáciu. Takýto prístup podľa neho kontinent oslabuje a prehlbuje jeho politický úpadok.

„My namiesto toho, aby sme sa naozaj sústredili na diplomaciu, venujeme najviac úsilia tomu vyzbrojovaniu, militarizácii Európy, ktorá nás vedie do pekla,“ povedal Chmelár.

Slabá Európa?

Chmelár v relácii tiež uviedol, že Európa degraduje vzťahy s viacerými svetovými aktérmi. Ako príklady uviedol Američanov, už spomínaných Rusov, ale aj Číňanov či krajiny globálneho juhu.

„Počet našich priateľov sa čoraz viac zmenšuje. A Európa si neuvedomuje, že keď toto neustojí, tak skončí po prvýkrát v dejinách ako zaostalý región,“ povedal.

Podľa Chmelára by Európa nemala fungovať na základe blokovej mentality, ale mala by diverzifikovať spoluprácu podľa vlastných záujmov. V opačnom prípade podľa neho riskuje ďalší úpadok.

„My môžeme naozaj skončiť, ako to ja s obľubou hovorím, ako slepé črevo Ázie,“ dodal Chmelár.

Čína premohla USA

V závere relácie sa Chmelár venoval aj samitu Spojených štátov a Číny. Tvrdí, že viac z neho vyťažil čínsky prezident Si Ťin-pching než americký prezident Donald Trump.

„Jednoznačne najviac získal Si Ťin-pching. V podstate Donald Trump nezískal takmer nič,“ povedal Chmelár.

Podľa neho stretnutie ukázalo, že Čína je dnes na vrchole mocenskej pyramídy a dokáže výrazne ovplyvňovať aj pozíciu Spojených štátov. Chmelár tvrdí, že globálna dominancia USA sa končí a svet vstupuje do obdobia, v ktorom budú veľmoci a mocenské bloky nútené vzájomne sa rešpektovať, vyvažovať alebo odstrašovať.

V súvislosti s USA dodal, že prípadný ďalší útok na Irán by bol geopolitickou chybou. „Útok na Irán v tomto stave by bol prejavom zúfalstva, a nie nejakej stratégie,“ uzavrel Chmelár.

Pozrite si aj kompletnú epizódu relácie Téma dňa s Eduardom Chmelárom:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"