Európe sa hromadí mlieko, ktoré nechce Čína. Farmári z V4 žiadajú Brusel, aby spustil krízovú rezervu

dnes 20:14

Agrárne organizácie Visegrádskej štvorky (V4) vyzvali Európsku komisiu, aby pre krízu v mliekarstve bezodkladne spustila krízovú rezervu.

mliekareň mlieko mliečne výrobky
Foto: Depositphotos

Podľa nich sa v Európe hromadí mlieko, ktoré malo pôvodne smerovať do Číny. Žiadajú preto okrem iného intervenčné nákupy, stabilizáciu vnútorného trhu alebo uľahčenie exportu mimo Európsku úniu.

Uviedli to v spoločnom vyhlásení po rokovaní českom mestečku Loučeň v okrese Nymburk.

Vývoz do Číny sa prepadol

Vývoz mliečnych výrobkov z Česka do Číny v roku 2021 predstavoval zhruba 155 miliónov českých korún (približne 6,2 milióna eur), vlani za prvých desať mesiacov nedosiahol ani 5,5 milióna korún (220-tisíc eur).

Čínske úrady predvlani v lete začali vyšetrovanie, ktoré podľa čínskeho ministerstva dospelo k záveru, že niektoré mliečne výrobky s pôvodom v EÚ boli dotované, čo spôsobilo značné škody mliekarenskému priemyslu v Číne. Čína potom zaviedla clá na dovoz mliečnych výrobkov. Európska komisia to označila za neoprávnené a bezdôvodné.

Farmári hovoria o neudržateľnej situácii

Agrárnici upozornili, že hromadenie mlieka na európskom trhu, ktoré malo pôvodne smerovať do Číny, vyvolalo krízu naprieč kontinentom. Surovinu podľa nich nie je komu predávať za reálne ceny, zatiaľ čo náklady na produkciu ďalej rastú.

„Pomyselné nožnice medzi nákladmi a výkupnými cenami sa neustále rozvíjajú, čo dopadá na poľnohospodárov všetkých veľkostí, výrobných zameraní aj právnych foriem. Situácia sa stáva neudržateľnou a treba ju riešiť na národnej i európskej úrovni,“ uviedol prezident českej agrárnej komory Jan Doležal.

Problémy majú aj pestovatelia

Problémom podľa agrárnych organizácií Visegrádska štvorka čelia tiež pestovatelia obilnín a olejnín, pretože ziskovosť ich produkcie dlhodobo klesá.

V spoločnom vyhlásení preto vyzvali na okamžité aj dlhodobé opatrenia na úrovni EÚ, ktoré povedú k obmedzeniu nadmerného rastu výrobných nákladov a regulačnej záťaže poľnohospodárov.

Chcú aj vytvorenie osobitného európskeho fondu pre ťažko poistiteľné riziká zahŕňajúce dopady klimatických zmien, chorôb zvierat a rastlín, ako aj trhových šokov.

Téma budúceho rozpočtu EÚ

Diskutovalo sa aj o budúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 až 2034 a o podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na toto obdobie. Agrárnici V4 naďalej chcú zachovanie silného poľnohospodárskeho rozpočtu a skutočne spoločnej, zjednodušenej a predvídateľnej politiky, ktorá zároveň dokáže pružne reagovať na vývoj svetových trhov.

„Súčasne požadujú rovnaké podmienky pre dovoz potravín z tretích krajín, ako sú Ukrajina, štáty združené v zoskupení Mercosur alebo Austrália, ktorým Európska únia prostredníctvom obchodných dohôd čoraz viac otvára svoj trh,“ uviedli v tlačovej správe.

K výzve sa popri agrárnej komore pripojili aj zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore (SPPK), Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska a maďarská agrárna komora.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"