Odpoveď nemusí byť v očiach. Schizofrénia sa objavuje po celom svete, no jedna skupina jej uniká
Schizofrénia patrí medzi vážne duševné ochorenia a objavuje sa v rôznych krajinách a spoločnostiach. Napriek tomu vedci už desťaročia sledujú výnimku, ktorá pôsobí nezvyčajne. U ľudí s vrodenou kortikálnou slepotou sa podľa dostupných údajov nenašiel potvrdený prípad schizofrénie.
Nejde o oči, ale vývoj mozgu
Nejde o bežnú slepotu ani o stratu zraku počas života. Dôležitý je konkrétny typ vrodenej slepoty a najmä to, ako sa mozog vyvíja od narodenia. To môže podľa vedcov meniť spôsob, akým sa mozog vyvíja a učí rozumieť svetu.
Kortikálna slepota vzniká vtedy, keď je poškodená časť mozgu, ktorá je zodpovedná za spracovanie zrakových informácií. Oči pritom nemusia byť hlavný problém. Rozhodujúce je, že zraková kôra od začiatku nedostáva bežné vizuálne vstupy.
To je podstatný rozdiel. Ľudia, ktorí oslepli neskôr, môžu schizofréniu dostať. Rovnako ju môžu dostať aj ľudia, ktorých slepota vznikla poškodením očí. Ochranný vzorec sa podľa doterajších zistení týka práve vrodenej kortikálnej slepoty, píše portál Science Alert.
Vedcov to priviedla k otázke, či schizofrénia nesúvisí aj s tým, ako mozog od raného detstva skladá obraz reality.
Staré pozorovanie
Prvé upozornenie na tento jav sa objavilo už v roku 1950. Spisovateľ Hector Chevigny, ktorý prišiel o zrak v dospelosti, a psychologička Sydell Bravermanová skúmali psychologický život nevidiacich ľudí. Všimli si, že schizofrénia sa u ľudí slepých od narodenia akoby nevyskytovala.
Dlho však chýbali rozsiahle údaje, ktoré by túto stopu preverili. Zásadnejší dôkaz priniesla až štúdia z roku 2018. Vedci v nej sledovali takmer pol milióna detí narodených v Západnej Austrálii v rokoch 1980 až 2001.
Zo sledovanej populácie sa schizofrénia vyvinula u 1 870 ľudí. Medzi 66 deťmi s kortikálnou slepotou sa však neobjavil ani jeden prípad.
Vzorka nevidiacich detí bola malá. Výsledok však zapadol do vzorca. Za viac než 70 rokov dôkazov nebol zaznamenaný ani jeden človek s vrodenou kortikálnou slepotou a schizofréniou súčasne.
Mozog stále predpovedá, čo sa deje okolo nás
Schizofrénia sa často spája so sluchovými halucináciami alebo nezvyčajnými presvedčeniami. Vedci však dnes ochorenie vysvetľujú aj ako poruchu predpovedania.
Mozog neustále odhaduje, čo sa deje v okolí, a tieto očakávania porovnáva so signálmi zo zmyslov. Ak tento systém nefunguje správne, slabé alebo náhodné podnety môžu dostať príliš veľký význam.
Vlastné myšlienky sa môžu zdať cudzie. Hranica medzi predstavou a realitou sa môže rozostriť. Práve tu môže zrak zohrať dôležitú úlohu. Vizuálne informácie sú v ranom živote silným zdrojom podnetov, podľa ktorých sa mozog učí predvídať svet.
Zraková kôra patrí medzi veľké a silno prepojené oblasti mozgu. Nesúvisí len so samotným videním. Zapája sa aj do učenia, pozornosti a emócií.
U ľudí s vrodenou kortikálnou slepotou je to inak. Zobrazovacie štúdie ukazujú, že mozog ju môže presmerovať na iné úlohy, napríklad jazyk, pamäť alebo uvažovanie.
Niektorí výskumníci predpokladajú, že takáto skorá prestavba môže vytvoriť stabilnejší spôsob spracovania informácií. Bez stáleho prúdu nejasných vizuálnych signálov sa mozog môže naučiť inak triediť, čo je dôležité a čo nie.
Dôležité je, že podobný efekt sa nespája so stratou zraku neskôr v živote. Ak človek videl v detstve alebo dospelosti a až potom oslepol, mozog už bol formovaný zrakovou skúsenosťou. Preto vedci nehovoria o slepote všeobecne.
Čo to môže znamenať pre liečbu
Toto zistenie neznamená, že slepota je riešením alebo praktickou ochranou pred schizofréniou. Význam je vedecký.
Súčasná liečba schizofrénie sa často zameriava na mozgovú chémiu, najmä na dopamín. Lieky mnohým pacientom pomáhajú, no nie vždy fungujú a môžu mať vedľajšie účinky.
Preto sa skúmajú aj iné smery. Jedným z nich je glutamát, látka dôležitá pre učenie a komunikáciu medzi nervovými bunkami. Glutamátové systémy sú aktívne aj v zrakovej kôre a v okruhoch, ktoré mozgu pomáhajú filtrovať dôležité informácie.
Výskum je zatiaľ na začiatku a vedci potrebujú viac dôkazov. Doterajšie údaje však naznačujú, že vrodená kortikálna slepota môže odhaliť niečo dôležité o tom, ako vzniká stabilné vnímanie reality. Pozorovanie z roku 1950 tak stále zostáva živou vedeckou stopou.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"