Európu môže zasiahnuť mimoriadne leto. Meteorológovia upozorňujú na jav, ktorý mení počasie po celom svete
Najnovšie meteorologické modely naznačujú, že leto 2026 v Európe by mohlo by mimoriadne horúce. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) sa zvyšuje pravdepodobnosť návratu javu El Niño, ktorý výrazne ovplyvňuje globálne počasie a môže prispieť k rekordným teplotám.
Meteorologické prognózy, ktoré sleduje Svetová meteorologická organizácia (WMO) a na ktoré upozornil český portál iDnes, sa v posledných týždňoch zhodujú na výraznom oteplení v nadchádzajúcom období. Podľa nich sa koniec jari aj leto 2026 môžu zaradiť medzi najteplejšie za posledné desaťročia.
Hlavným faktorom má byť návrat klimatického javu El Niño, teda periodického otepľovania povrchových vôd v rovníkovej časti Tichého oceánu. Tento jav dokáže zásadne meniť globálne cirkulačné vzorce a ovplyvňuje teploty aj zrážky na viacerých kontinentoch.
„Po období neutrálnych podmienok na začiatku roka sa modely výrazne zjednotili a naznačujú vysokú pravdepodobnosť nástupu El Niña,“ uviedol Wilfran Moufouma Okia z WMO, ktorý vedie tím pre klimatické predikcie.
Podľa aktualizovaných dát sa v rovníkovej oblasti Pacifiku rýchlo zvyšujú teploty morskej hladiny, čo naznačuje možný nástup javu už medzi májom a júlom 2026. Odborníci zároveň očakávajú jeho ďalšie zosilňovanie.
Modely zároveň predpokladajú, že v trojmesačných výhľadoch bude vo väčšine sveta prevládať nadpriemerná teplota. Najvýraznejšie oteplenie sa má prejaviť v častiach Severnej a Strednej Ameriky, Karibiku, severnej Afrike, ale aj v Európe.
El Niño: prirodzený, ale silný klimatický motor
El Niño je jednou z fáz klimatického systému ENSO (El Niño – Southern Oscillation), ktorý patrí medzi najvýznamnejšie globálne klimatické javy. Objavuje sa približne raz za dva až sedem rokov a trvá zvyčajne deväť až 12 mesiacov.
Prejavuje sa otepľovaním vôd v strednom a východnom Pacifiku, zvyšuje globálnu teplotu a narušuje bežné zloženie zrážok. Do niektorých regiónov prináša silné dažde a záplavy, napríklad do Južnej Ameriky, inde, napríklad do Austrálie, naopak sucho a horúčavy.
Súhra silného El Niña v rokoch 2023 až 2024 a rastúcich emisií skleníkových plynov viedla k tomu, že rok 2024 sa stal najteplejším zaznamenaným rokom na svete.
Opačnou fázou je La Niña, ktorá má tendenciu globálne mierne ochladzovať klímu. Suchšie podmienky prináša do častí Južnej Ameriky a viac zrážok napríklad do Austrálie.
WMO upozorňuje, že samotná klimatická zmena nezvyšuje početnosť týchto javov, no oteplené oceány môžu zosilňovať ich dopady – najmä extrémne teploty, intenzívne zrážky či tropické cyklóny.
Európa môže čeliť suchu
Pre Európu modely naznačujú nadpriemerné letné teploty najmä v strednej a severnej časti kontinentu. Zároveň sa očakáva zvýšené sucho v strednej Európe, čo súvisí s očakávaným rozložením tlakových polí nad Atlantikom.
Analytické výstupy upozorňujú, že prúdenie teplého vzduchu zo západu až juhozápadu môže podporiť dlhšie periódy horúčav a znížené zrážky.
V západných častiach Európy možno očakávať podpriemerné letné teploty.
Roky extrémov môžu pokračovať
Očakávaný návrat El Niña môže zvýšiť globálnu teplotu približne o 0,2 °C, čo zvyšuje pravdepodobnosť ďalších rekordov. Už rok 2024 bol najteplejším v histórii meraní a aj rok 2025 patril medzi extrémne teplé.
Vedci upozorňujú, že vplyvy El Niña sa môžu prejavovať aj s oneskorením, čo znamená, že ďalšie otepľovanie môže pokračovať aj v roku 2027. Intenzita týchto javov však bude závisieť od jeho sily.
Na bratislavskom letisku padajú rekordy jeden za druhým. Po milióne cestujúcich je v hre už aj historické maximum:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"