Vojna sa ozvala nebezpečne blízko Slovenska. Odborník: Drony nemajú cestovný pas a nepoznajú hranice
Rusko pokračuje v útokoch na Ukrajinu a po prvý raz od začiatku vojny zasiahlo aj Zakarpatskú oblasť pri slovenských hraniciach. Výbuchy boli hlásené z Užhorodu, pričom terčom mali byť priemyselné objekty aj kritická infraštruktúra. Slovensko v reakcii preventívne uzavrelo všetky hraničné priechody s Ukrajinou. Historik a publicista Juraj Kríž upozorňuje, že pri takomto masívnom útoku sa na všetko pripraviť nedá.
Kríž upozorňuje, že pri takomto rozsahu útoku je príprava vždy obmedzená. „Keď je tak rozsiahlý masívny útok, že z jedného dňa na druhý asi 800 dronov dopadlo naprieč územím Ukrajiny, na to sa úplne pripraviť nedá nikdy,“ povedal.
Podľa neho vojna prináša situácie, ktoré sa nedajú presne predvídať ani kontrolovať. „Vojna je takýmto spôsobom krutá a nevyspytateľná. Samozrejme, môžete robiť maximum, ale pripravený nie ste nikdy,“ dodal Kríž.
Slovensko reagovalo uzavretím hraníc
Jedným z najviditeľnejších krokov Slovenska bolo náhle uzavretie hraničných priechodov s Ukrajinou. „Nerámcoval by som, či to bolo správne, alebo nesprávne. Pravdepodobne asi v tom momente naše orgány vyhodnotili, že je to najlepší postup,“ uviedol.
Zároveň pripomenul, že samotné uzavretie hraníc nemôže byť odpoveďou na všetky typy rizík, ktoré prinášajú vzdušné útoky. „Treba ale povedať, že drony nemajú cestovný pas a nepoznajú hranice,“ zdôraznil.
Podľa Kríža mohlo ísť skôr o reakciu na veľmi rýchly vývoj udalostí a snahu predísť možným problémom na hranici. „Ak sa chcelo zabrániť nejakým problémom na hranici, napríklad náporu utečencov, tak by sa možno tomu dalo rozumieť,“ vysvetlil.
Útoky na západ Ukrajiny zapadajú do širšej stratégie
Rusko podľa Kríža nezasiahlo iba jednu časť krajiny, ale opäť útočilo naprieč Ukrajinou. „Rusko zasiahlo celú Ukrajinu a robí to stále častejšie,“ povedal.
Moskva podľa neho postupne rozširuje geografický rozsah útokov aj ich intenzitu. „Rozširuje nielen okruh zasiahnutých miest a území od hlavného mesta Kyjeva až po západnú Ukrajinu, a teda až po naše hranice, ale zároveň aj kvantitatívne navyšuje počty dronových útokov,“ uviedol Kríž.
Ciele týchto útokov pomenoval veľmi jasne. „Cieľom je v prvom rade ochromiť kritickú infraštruktúru a terorizovať obyvateľstvo. Zatiaľ ani jedno ani druhé nemalo v rámci vojny nejaký efekt,“ skonštatoval.
Kríž zároveň pripomína, že masívne útoky raketami a dronmi nie sú novinkou. „Rusi útočia takto masívne, či už raketami alebo dronmi, od jesene 2022, keď prvýkrát začali baráže útokov na hlavné mesto aj na ostatné ukrajinské mestá,“ povedal.
Terčom môžu byť fabriky, železnice aj energetika
Pri útokoch v oblastiach blízko hraníc s krajinami NATO sa objavuje otázka, či cieľom môžu byť priemyselné zariadenia, výroba dronov, vybavenie pre armádu alebo infraštruktúra pri hraniciach.
„Vo vojne sú fabriky, kde dochádza k výrobe zbraňových systémov, železnice a ďalšie energetické zariadenia sú jedným z veľmi častých terčov útokov,“ uviedol.
Takéto ciele sú podľa neho dlhodobo cieľom ruských ozbrojených síl. Zároveň však upozornil, že ruské útoky sa neobmedzujú iba na vojenské alebo priemyselné objekty. „Hoci dosť často a možno až disproporčne často útočia aj na civilné ciele,“ dodal.
Bezpečnostné riziko pre nás trvá od roku 2022
Útoky pri slovenských hraniciach znovu otvorili otázku, či sa zvyšuje bezpečnostné riziko aj pre Slovensko. Kríž pripomína, že krajiny susediace s Ukrajinou žijú s týmto rizikom už od začiatku ruskej invázie.
„Bezpečnostné riziko pre Slovensko, ako pre všetky hraničné krajiny a krajiny NATO, ktoré nie sú priamo účastníkmi konfliktu, alebo tejto vojny, tak hrozí od roku 2022,“ povedal.
Aktuálne útoky podľa neho mohli tento pocit iba zintenzívniť. „Samozrejme, včera sme si to možno viac uvedomili, pretože tie drony zasahovali blízke hraničné oblasti,“ uviedol.
Napriek tomu Kríž neočakáva okamžitú eskaláciu. „Nejaké zvýšené bezpečnostné riziko tu je, ale ja si nemyslím, že bude dochádzať nejakej eskalácií,“ skonštatoval.
Kríž vníma útoky aj ako potvrdenie toho, že bezpečnostná situácia ostáva vážna. Zároveň upozornil, že nádeje spájané s prímerím či diplomatickými cestami do Ruska sa zatiaľ nepotvrdzujú.
„Reči z posledného týždňa o tom, že Rusko je pripravené rokovať o prímerí, alebo že cesty niektorých predstaviteľov štátov NATO a Európskej únie do Ruska majú nejaký efekt, sa ukazuje, že asi ani veľmi nie,“ dodal historik.
Pozrite si celý rozhovor s Jurajom Krížom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"