Zo „smrteľnej špirály“ k náborovej explózii. Kanada napriek nálepke „parazita“ po desaťročiach láme rekordy
Rekordný nábor za posledné tri desaťročia. Kanadské ozbrojené sily po rokoch označovania za „svetového zaostalca“ v súvislosti s financovaním obrany zažívajú prudký prílev nováčikov. Ten ,ôže signalizovať obrat v dlhoročnej personálnej kríze.
Kanadské ozbrojené sily prechádzajú najvýraznejším náborovým „boomom“ za posledných 30 rokov. Po rokoch chronického nedostatku personálu armáda hlási prudký nárast záujmu o službu, ktorý by mohol pomôcť zvrátiť dlhodobý pokles stavov.
Ešte pred dvoma rokmi bývalé vedenie obrany varovalo, že armáda sa nachádza v „smrteľnej špirále“.
Dnes však kanadská armáda rastie tempom, aké tu nebolo už desaťročia, dosahuje najvyšší počet nováčikov za posledných 30 rokov a potenciálne zvráti chronický nedostatok personálu, ktorý trápil ozbrojené sily krajiny, píše BBC.
Vplyv vojny a Trumpov efekt
Za zmenou stojí viacero faktorov. Analytici upozorňujú najmä na zhoršenú globálnu bezpečnostnú situáciu po ruskej invázii na Ukrajinu, ako aj na rastúce geopolitické napätie. Svoju rolu zohráva aj domáca ekonomika – vysoká nezamestnanosť mladých a stabilita, ktorú armáda ponúka.
Výskumníčka Charlotte Duval-Lantoine z Canadian Global Affairs Institute uviedla, že záujem o službu začal rásť už v roku 2022, približne v čase ruskej invázie na Ukrajinu, pričom za nárastom záujmu o vstup do armády môže byť podľa nej aj „Trumpov efekt“. Americký prezident Donald Trump totiž prednedávnom označil Kanadu za „51. štát“ – čo mnohí vnímali ako hrozbu pre suverenitu krajiny zo strany jej najbližšieho suseda.
„Keď ľudia vidia, že svet nie je taký bezpečný, že ich krajina môže byť ohrozená... máme tendenciu vidieť, ako sa ľudia prihlásia do armády,“ povedala.
Prečo armáda láka viac ľudí
Globálne konflikty však nie sú jediným dôvodom tohto nárastu. Duval-Lantoine uviedla, že významnú úlohu zohráva aj vysoká nezamestnanosť mladých v Kanade, ktorá sa v marci blížila k 14 %, rovnako ako prísľub väčšej istoty práce a vyšších miezd po tom, čo premiér Mark Carney oznámil najväčšie zvýšenie platov pre vojenský personál za posledné desaťročia.
Popri finančných motiváciách sa zmenil aj samotný náborový systém. Armáda zjednodušila a digitalizovala proces prihlasovania, čo výrazne skrátilo čakacie lehoty. Podľa predstaviteľov ozbrojených síl to odstránilo dlhodobú byrokratickú prekážku, ktorá odrádzala uchádzačov.
Dôležitou zmenou bolo aj otvorenie armády pre trvalých rezidentov, nielen občanov. V súčasnosti tvoria cudzinci približne pätinu nových regrútov.
Zlepšenie môže trvať roky
Napriek rastu však odborníci upozorňujú, že problém kanadských ozbrojených síl sa nevyrieši rýchlo. Analytik Richard Shimooka z Macdonald-Laurier Institute upozorňuje, že armáda je stále poddimenzovaná.
„Kanadské ozbrojené sily sa momentálne nachádzajú na veľmi nízkej úrovni a potrvá päť až desať rokov, kým začnete vidieť skutočný vzostup,“ uviedol.
Kanadské ozbrojené sily podľa Shimooku dokážu naraz vyslať len niekoľko tisíc vojakov a majú k dispozícii iba obmedzený počet stíhacích lietadiel. Pre porovnanie, britská armáda je podľa neho schopná v prípade potreby nasadiť približne 10 000 vojakov.
Kanada pritom dlhodobo čelí kritike zo strany spojencov v NATO, najmä zo Spojených štátov, za nízke výdavky na obranu. Krajina je často označovaná za príliš závislú od americkej vojenskej ochrany.
Kanada pod tlakom spojencov
Americkí prezidenti aj vysokí predstavitelia dlhodobo tlačili na Kanadu, aby zvyšovala svoje výdavky na obranu, pričom kritici ju často označovali za vojenského „parazita“. V roku 2024 napríklad predseda Snemovne reprezentantov USA Mike Johnson vyhlásil, že Kanada „parazituje na Amerike“. Podobne aj Donald Trump ju označil za jednu z „málo platiacich“ krajín NATO a v júni tvrdil, že Kanada sa spolieha na Spojené štáty s tým, že ochranu získava prakticky bezplatne.
Aj po dosiahnutí cieľa 2 % HDP zostáva podľa minuloročnej správy stále medzi slabšie prispievajúcimi členmi NATO, za veľmocami ako USA, Spojené kráľovstvo či Francúzsko.
Zároveň sa však objavujú náznaky postupného zlepšovania. Schopnosť prilákať nových regrútov naznačuje pozitívnejší trend a minister obrany David McGuinty verí, že Kanada by mohla dosiahnuť náborové ciele skôr, než sa pôvodne očakávalo. Mierne klesá aj odchod vojakov z armády, ktorý bývalý minister obrany Bill Blair v roku 2024 označil za „smrteľnú špirálu“.
Vojačky a vojaci nasadení napríklad v arktickej oblasti Nunavut hovoria, že nové financovanie vítajú a v niektorých prípadoch prichádza po rokoch zanedbávania. Podľa Aldena Campbella z Kráľovských kanadských vzdušných síl má armáda „niekoľkoročné meškanie“, no situácia sa konečne začína meniť. Zlepšenia v platoch a modernizácii výstroja podľa neho zvýšili aj morálku, hoci dúfa, že sa ich ešte dočká počas svojej služby.
Rekordný nábor a záujem
Koncom apríla kanadská armáda oznámila, že v uplynulom fiškálnom roku prijala vyše 7 000 nových príslušníkov, čo je najviac za posledné tri desaťročia. Tento úspech však predstavuje len malú časť celkového záujmu o službu – podľa údajov ministerstva národnej obrany sa počet potvrdených prihlášok medziročne takmer zdvojnásobil z 21 700 na 40 116, pričom celkový počet žiadostí dosiahol takmer 100 000, výrazne viac než približne 36 000 v rokoch 2019 – 2020.
Kanada zároveň uvažuje o výraznom rozšírení ozbrojených síl na približne 85 500 profesionálnych vojakov a až 300 000 záložníkov, čo by znamenalo najväčšiu mobilizačnú kapacitu od roku 2004.
Podľa expertov tak Kanada vstupuje do obdobia, keď sa dlhoročné podfinancovanie obrany začína nahrádzať masívnymi investíciami – a prvé výsledky sa už odrážajú v rekordnom záujme o vojenskú službu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"