„Neprijateľný? Náš návrh bol veľkorysý.“ Irán odmieta ustúpiť, USA si vraj kladú prehnané požiadavky

Iránsky mierový návrh bol legitímny a veľkorysý, zatiaľ čo Spojené štáty kládli prehnané a jednostranné požiadavky. Oznámil to dnes (11. 5.) podľa agentúry Reuters hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bagháj.

Teherán podľa neho žiadal ukončenie vojny, zrušenie americkej námornej blokády a uvoľnenie iránskeho majetku, ktorý zahraničné banky na nátlak USA zmrazili. Americký prezident Donald Trump v nedeľu označil návrh zaslaný Teheránom, ktorý bol odpoveďou na americký návrh, za úplne neprijateľný.

Koniec bojov aj v Libanone a reparácie

Podľa iránskych štátnych médií Teherán tiež požadoval zrušenie sankcií, ktoré boli na Irán uvalené, a odvolanie amerického zákazu predaja iránskej ropy. Ďalším z požiadaviek bolo ukončenie konfliktov „na všetkých frontoch“, čo sa vzťahuje na dianie v Libanone, kde Izrael vykonáva údery proti proiránskemu hnutiu Hizballáh a okupuje časť územia na juhu krajiny.

Iránska štátna televízia uviedla, že Teherán žiada vojnové reparácie za škody spôsobené americko-izraelskými útokmi. Nie je však jasné, či ich požaduje priamo od USA. V minulosti iránsky režim oznámil, že bude chcieť finančné kompenzácie od viacerých arabských štátov v regióne, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne. Podľa Teheránu tieto krajiny umožňovali údery proti Iránu.

Sporný urán

Iránsky návrh, ktorý Trump odmietol, je odpoveďou na návrh americký, ktorý je jednostranovým memorandom o porozumení zahŕňajúcim 14 bodov. Spojené štáty okrem iného podľa denníka The Guardian žiadali, aby sa Irán zaviazal, že počas 20 rokov nebude obohacovať urán. USA ďalej požadovali prevoz všetkých iránskych zásob vysoko obohateného uránu do zahraničia a demontáž iránskych jadrových zariadení.

Teherán podľa denníka The Wall Street Journal ponúkol moratórium na obohacovanie uránu po dobu kratšiu ako 20 rokov, prevoz len časti zásob obohateného uránu a zriedenie zvyšnej časti a úplne odmietol demontáž jadrových zariadení. USA tvrdia, že sa snažia Iránu zabrániť v získaní jadrovej zbrane, zatiaľ čo Teherán dlhodobo opakuje, že o takúto zbraň neusiluje.

Irán však podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) disponuje viac ako 400 kilogramami uránu obohateného na 60 percent, čo je úroveň vyššia, ako je potrebná pre jadrovú energetiku.

Čítajte viac

Iránsky protinávrh na ukončenie konfliktu s USA narazil vo Washingtone. Trump ho označil za absolútne neprijateľný

Hormuz

„Bezpečná plavba Hormuzským prielivom a zabezpečenie bezpečnosti v regióne a Libanone boli ďalšími požiadavkami Iránu, ktoré treba považovať za veľkorysý a zodpovedný návrh smerom k regionálnej bezpečnosti,“ uviedol dnes Bagháj.

Otázka Hormuzského prielivu predstavuje popri iránskom jadrovom programe hlavný sporný bod v rokovaniach o mieri medzi Iránom a USA. Prieliv je dôležitou tepnou pre prepravu ropy a plynu, iránske ozbrojené sily ale v reakcii na americko-izraelské útoky námornú dopravu v tejto strategickej úžine ochromili.

Teherán prieliv plne neotvoril ani po tom, ako vstúpilo do platnosti prímerie medzi USA a Iránom, a plavbu umožňuje len tým lodiam, ktoré doneho získali povolenie. Irán znovuotvorenie prielivu odmieta vzhľadom na pokračujúcu americkú námornú blokádu iránskych prístavov, ktorej deklarovaným cieľom je obmedzenie príjmov iránskeho režimu z predaja ropy.

Regionálnu vojnu začali americko-izraelské údery na Irán 28. februára. V dôsledku konfliktu, pri ktorom bola opakovane zasiahnutá infraštruktúra ropného a plynárenského priemyslu, aj kvôli blokáde Hormuzského prielivu, značne vzrástli ceny ropy a plynu na svetových trhoch. Prímerie vstúpilo do platnosti 8. apríla, v prielive a jeho okolí ale naďalej panuje napätie. Irán aj USA už zasiahli proti radu lodí, ktoré sa snažili preplávať ich námornými blokádami.

Pozrite si reportáž k rokovaniam medzi Iránom a USA z 11. mája.