Putin chce do rokovaní o Ukrajine zapojiť Schrödera, nemecká vláda tomu neverí. Ďalšia hra Moskvy, myslia si v Berlíne

10.5.2026 17:12

Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder stal sprostredkovateľom rokovaní o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine, naráža v Berlíne na skepticizmus. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na nemenované vládne zdroje.

merz putin.jpg
Foto: TASR/AP/Ebrahim Noroozi, Ramil Sitdikov; koláž ta3
Nemecký kancelár Friedrich Merz a ruský prezident Vladimir Putin.

Putin na sobotňajšej tlačovej konferencii po tradičnej vojenskej prehliadke pri príležitosti výročia porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne uviedol, že zo všetkých európskych politikov by si ako prostredníka vybral práve Schrödera. Mierové riešenie konfliktu je podľa neho vecou Ukrajiny a Ruska. „Ak však chce niekto pomôcť, sme za to vďační,“ dodal s tým, že vojna sa podľa jeho názoru blíži ku koncu.

Osemdesiatdvaročný bývalý sociálnodemokratický kancelár Schröder je považovaný za blízkeho Putinovho priateľa. V Nemecku je vnímaný veľmi kontroverzne, po odchode z vrcholovej politiky pôsobil okrem iného v spoločnostiach Nord Stream 2 a Rosnefť.

Ruskú vojnu proti Ukrajine síce v poslednom rozhovore na túto tému v januári označil za porušenie medzinárodného práva, zároveň sa však vyslovil proti „démonizácii“ Ruska a za obnovenie dodávok energetických surovín z Ruska.

Merzovi ľudia majú pochybnosti

Vo vláde kresťanskodemokratického kancelára Friedricha Merza však Putinove výroky vyvolávajú výraznú skepsu, píše DPA. Z vládnych kruhov v Berlíne podľa agentúry zaznelo, že vláda vzala Putinove vyjadrenia na vedomie a že zapadajú do série zdanlivých ponúk a sú súčasťou známej hybridnej stratégie Ruska. „Nemecko ani Európa sa tým však nenechajú rozdeliť,“ uviedol vládny zdroj.

Rusko podľa neho svoje podmienky nezmenilo, preto ponuka rokovaní nie je dôveryhodná. „Prvým testom dôveryhodnosti by bolo, keby Rusko predĺžilo prímerie,“ dodal zdroj. Obe strany sa za sprostredkovania amerického prezidenta Donalda Trumpa dohodli na trojdňovom prímerí do pondelka 11. mája.

„Európa musí sedieť za rokovacím stolom. Na to však musia byť splnené podmienky,“ citovala DPA vyjadrenie zdroja, podľa ktorého Putin účasť Európanov doteraz odmietal.

Rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sa doteraz konali za sprostredkovania Spojených štátov. V posledných mesiacoch však uviazli na mŕtvom bode a nepriniesli ukončenie najväčšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny, ktorý Putin rozpútal vo februári 2022 rozkazom na plošnú inváziu do susednej krajiny.

SPD presadzuje zmierlivejší postoj

Predstavitelia sociálnej demokracie (SPD) zodpovední za zahraničnú politiku naopak požadujú, aby návrh Kremľa nebol okamžite odmietnutý. „Každú ponuku treba dôkladne preveriť z hľadiska jej dôveryhodnosti,“ povedal zahraničnopolitický hovorca poslaneckého klubu SPD Adis Ahmetovic pre časopis Spiegel.

Podobne sa magazínu vyjadril aj sociálnodemokratický politik Ralf Stegner. „Vítam každú iniciatívu, ktorá by mohla ukončiť vojnu,“ uviedol s tým, že Európa sa doteraz na rokovaniach nezúčastňuje a nemôže predkladať návrhy. „Ak by sa to podarilo prostredníctvom niekoho, ako je Schröder, bolo by ľahkovážne to odmietnuť,“ dodal.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"