Koniec vývozu našich liekov do cudziny. Za falšovanie receptov bude po novom hroziť väzenie

Slovenskí pacienti dlhodobo súperia s nedostatkom dôležitých liekov. Príčinou sú často špekulanti, ktorých lákajú nízke ceny na našom trhu. Lieky vo veľkom skupujú a vyvážajú do západnej Európy, kde ich predávajú za násobne vyššie sumy. Rezort zdravotníctva preto pripravuje reformu liekovej politiky, ktorá má tento nelegálny biznis zastaviť.

Biznis so zdravím v miliónových objemoch

Slovenské lieky končia najčastejšie v Nemecku, Spojenom kráľovstve či v severských štátoch. Podľa odborníkov nejde o ojedinelé prípady, ale o organizovanú činnosť. „Deje sa to pomerne často, v státisícových až miliónových objemoch,“ potvrdil prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.

Problémom sú najmä takzvané účelové lekárne. Tie nevznikajú preto, aby pomáhali chorým v regiónoch, ale slúžia ako biele kone pre vývozcov. „Máme desiatky lekární, ktoré sú založené účelovo – nie na poskytovanie starostlivosti, ale na skupovanie a vývoz liekov,“ doplnil Sukeľ.

Čítajte viac

Šaško predstavil reformu liekovej politiky, pacienti by sa mohli liekov dočkať skôr. Odborníčka návrh zhodnotila

Tvrdšie pravidlá a koniec falošných receptov

Ministerstvo zdravotníctva chce odlivu liekov zabrániť sprísnením pravidiel pre celý dodávateľský reťazec. Po novom budú mať lekárne jasne stanovené povinnosti pri narábaní so zásobami. „Zavádzame povinnosť lekární zabezpečiť spätný predaj liekov veľkodistribútorovi a držiteľovi registrácie,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško s tým, že cieľom je udržať lieky určené pre slovenských pacientov v našich lekárňach.

Súčasťou reformy je aj boj proti podvodom, ktoré vývoz sprevádzajú. Špekulanti totiž pri skupovaní liekov často využívajú nekalé praktiky. „Spôsoby sú rôzne – od pozmeňovania lekárskych predpisov až po výrobu falošných receptov,“ vysvetlila viceprezidentka komory Miroslava Snopková.

Za podvod väzenie?

Rezort zdravotníctva v spolupráci s ministerstvami vnútra a spravodlivosti pracuje na legislatíve, ktorá by falšovanie receptov klasifikovala ako trestný čin. Páchateľom by tak po novom už nehrozili len finančné pokuty, ale aj priame trestnoprávne dôsledky a väzenie. Štát si od tohto kroku sľubuje, že odradí organizované skupiny, ktoré parazitujú na slovenskom zdravotnom systéme.