Koniec dohôd s prokurátormi v tieni. O benefitoch pre kajúcnikov budú po novom rozhodovať už len súdy
Od doterajšej filozofie poskytovania benefitov prípravného konania spolupracujúcim osobám v podobe odloženia vznesenia obvinenia či prerušenia trestného stíhania má Trestný poriadok prejsť k systému benefitov formou mimoriadneho zníženia trestu, prípadne upustenia od potrestania spolupracujúcej osoby, a to vždy až v súdnej fáze trestného konania po podaní obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste.
Vyplýva to z návrhu novely Trestného poriadku, ktorý v stredu schválila vláda.
„Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilniť efektívnosť odhaľovania a dokazovania najzávažnejších foriem trestnej činnosti, najmä trestných činov organizovanej kriminality, korupcie, terorizmu a úmyselných násilných trestných činov, prostredníctvom precizovania hmotnoprávnych benefitov pre páchateľov, ktorí sa podieľajú na ich objasnení,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR ako predkladateľ v dôvodovej správe k návrhu.
Minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD) po rokovaní vlády zároveň odmietol kritiku namietajúcu zrušenie či obmedzenie inštitútu tzv. kajúcnikov. Sám ho označil za dôležitý pre odhaľovanie závažnej trestnej činnosti.
„Reforma má za cieľ zamedziť tomu, aby pochybné výpovede viedli k pochybným rozhodnutiam,“ uviedol Susko. Novinka má preto zamedziť, aby podkladom pre rozsudok bola len výpoveď kajúcnika. „Musí byť podporená ďalšími materiálnymi či listinnými dôkazmi,“ upozornil Susko.
Minister je presvedčený, že návrh novely prispeje k väčšej dôvere verejnosti v spravodlivosť súdneho procesu. Upozornil aj na to, že bol precizovaný množstvom pripomienok, rovnako je inšpirovaný tým, ako k inštitútu kajúcnikov pristupujú právne úpravy vo vyspelých európskych krajinách, najmä v rámci právnych poriadkov Českej republiky a Talianska.
Odmietol tiež, že by reforma trestného poriadku zvýhodňovala konkrétne osoby v existujúcich trestných konaniach.
„Nehľadeli sme na žiadne kauzy, súčasné či minulé, sú tam jasne nastavené prechodné ustanovenia, na ktoré prípady sa novela vzťahuje, na ktoré nie. Tam, kde boli poskytnuté benefity alebo boli sľúbené, na tie sa už táto úprava nevzťahuje,“ vysvetlil minister.
Zmeniť sa má aj definícia spolupracujúcej osoby
Rezort ďalej tvrdí, že zmenou sa posilní väzba medzi priznaním benefitu a konkrétnym prínosom spolupracujúcej osoby pre objasnenie trestnej činnosti. „Navrhovanou úpravou sa zároveň odstraňujú aplikačné nejasnosti pri posudzovaní podmienok pre priznanie týchto benefitov a vytvára sa jednotnejší rámec pre rozhodovaciu činnosť súdov,“ dodalo MS. V nadväznosti na zmenu koncepcie poskytovania benefitov sa má primerane zmeniť aj definícia spolupracujúcej osoby.
Okrem českej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti pri návrhu zmien inšpiroval aj talianskym právnym poriadkom. Zaviesť sa má po jeho vzore povinnosť 180 dní pre spolupracujúcu osobu, ktorej boli poskytnuté alebo sľúbené benefity, vypovedať úplne a pravdivo o všetkej trestnej činnosti, ktorú spáchala, ako aj o tej, ktorú spáchali iné osoby a vie o nej.
Lehota 180 dní na rozpamätanie stačí
Spolupracujúca osoba by v tejto lehote mala takisto povinnosť vydať výnosy z jej trestnej činnosti alebo označiť veci v jej dispozícii, ktoré sú výnosom, aby sa predišlo prípadom, v ktorých orgány činné v trestnom konaní ako jeden z benefitov umožnia osobe užívať nezákonne získaný majetok. Uvedené podľa MS aj zjednodušuje a zefektívňuje postup pri odčerpávaní uvedených výnosov z trestnej činnosti. Lehota 180 dní má plynúť od dňa spísania záznamu o spolupráci. Zaviesť sa má aj povinnosť takejto spolupracujúcej osoby po uplynutí lehoty podať záverečné vyhlásenie, v ktorom uvedie, že nepozná ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré sa týkajú jej trestnej činnosti alebo trestnej činnosti iných osôb.
Inštitút kajúcnika čakajú zmeny. Členovia Súdnej rady SR upozorňujú na talianske skúsenosti s falošnými výpoveďami
„Účelom tejto úpravy je taktiež eliminovať ‚dávkovanie‘ svedeckých výpovedí spolupracujúcou osobou podľa toho, ako sa vyvíjajú konania voči nej alebo osobám, o ktorých trestnej činnosti vypovedala, prípadne na účel poskytovania dodatočných benefitov,“ vysvetlilo MS. Lehota 180 dní je podľa neho dostatočne dlhá doba na to, aby sa spolupracujúca osoba rozpamätala o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa trestnej činnosti, o ktorej vie. Súčasne sa upravuje postup, akým spôsobom majú byť tieto výpovede spolupracujúcej osoby zaznamenávané, aby sa zabránilo následným manipulovaniam s nimi.
Explicitne stanovené prípady
Novelou sa upravujú aj následky nedodržania spolupráce spolupracujúcim obvineným, ktoré Trestný poriadok doposiaľ neupravoval. Podľa aktuálnej právnej úpravy na sľúbené alebo poskytnuté benefity nie je právny nárok a obe strany sú povinné pri plnení spolupráce postupovať v dobrej viere. „Avšak v prípade, že došlo k porušeniu spolupráce zo strany spolupracujúceho obvineného, bolo v podstate čisto v rukách prokurátora, ako závažne vyhodnotí toto porušenie a či pristúpi k nejakým následkom pre spolupracujúcu osobu,“ vysvetľuje MS.
Štát vraj zarezáva boj proti mafii. Mimovládky žiadajú stiahnutie novely o kajúcnikoch a varujú pred protiústavnosťou
Nová úprava tak explicitne stanovuje prípady, keď prokurátor musí ukončiť spoluprácu. Ide o prípady, keď spolupracujúca osoba nedodrží zákonom stanovené podmienky spolupráce. Súčasne sa zavádza aj povinnosť spolupracujúcej osoby pre poskytnutie alebo zachovanie si benefitov nespáchať nový úmyselný trestný čin v lehote troch rokov od spísania záznamu. Takýto úmyselný trestný čin sa nepovažuje za porušenie podmienok spolupráce, ak jeho závažnosť je zjavne zanedbateľná k závažnosti trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľa.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. novembra 2026.