Príroda sa prebúdza a s ňou aj medvede. Odborník radí, ako sa správať v lese a predísť nebezpečnému stretu so šelmou
S príchodom jari a teplejšieho počasia sa v slovenských lesoch zvyšuje aktivita medveďa hnedého. Šelmy po zimnom spánku vyhľadávajú potravu a v období ruje sa častejšie presúvajú aj do blízkosti ľudských obydlí. Odborník na medvede Michal Haring v rozhovore približuje, aká je reálna početnosť populácie, prečo preventívne opatrenia zlyhávajú a čo by mal mať pri sebe každý turista.
Slovensko má za sebou dve veľké štúdie zamerané na početnosť medveďa hnedého z rokov 2014 a 2021. Obe sa zhodujú, že populácia je stabilná. „Tie štúdie na základe DNA analýzy vravia, že tých medveďov máme niekde medzi 1000 a 1200,“ vysvetľuje Michal Haring. Hoci sa populácia výrazne nemení, počet zaznamenaných stretov stúpa. Dôvodom však nemusí byť len počet zvierat, ale aj správanie ľudí a dostupnosť potravy v podhorských oblastiach.
Potrava ako hlavný magnet
Medveď je vysoko adaptabilné zviera a primárne ho zaujíma energetický príjem. Ak v blízkosti obcí nájde nezabezpečené kontajnery, kompostoviská alebo včelstvá, bude sa tam vracať. „Namiesto toho, aby si pracne zháňal potravu v lese a spásal niekde brusnice a čučoriedky, ktorých potrebuje oveľa viac na to, aby napríklad pred zimným spánkom nabral potrebnú váhu,“ hovorí odborník o dôvodoch, prečo šelmy menia svoje návyky. Problémom je aj pestovanie kukurice v podhorských oblastiach či krmoviská blízko dedín, kde medvede prvýkrát ochutnajú „ľudskú“ stravu.
Odstrel vs. prevencia
V posledných dvoch rokoch počet eliminovaných jedincov prudko vzrástol. Kým v roku 2024 bolo zastrelených približne 100 medveďov, v roku 2025 ich bolo až 215. Haring však upozorňuje, že samotný odstrel útoky nezastaví. „Vidíme, že pri útokoch medveďa na človeka tie čísla až tak veľmi neklesajú. By som povedal naopak, že stúpajú. Čiže vidíme, že toto opatrenie a riešenie nie je až tak veľmi efektívne,“ konštatuje. Podľa neho by sa eliminácia mala týkať len jedincov so stratou plachosti, nie náhodných kusov z populácie.
Riešením by mala byť kombinácia prevencie a podpory štátu pre farmárov či včelárov. „Nepotrebujeme tu my vymýšľať ani koleso, ani teplú vodu. Jednoducho, proste tie preventívne opatrenia fungujú vo svete, určite budú fungovať aj u nás,“ dopĺňa Haring.
Ako prežiť v lese?
Pre milovníkov prírody má odborník jasné rady: vyhýbať sa hustým porastom, držať sa turistických chodníkov a nepohybovať sa v lese za súmraku či úsvitu. Ak už k stretnutiu dôjde, kľúčové je zachovať pokoj a nezvyšovať mieru stresu. „Určite sa netreba hnať za nejakou senzačnou fotografiou, ktorú potom človek chce zavesiť na sociálne siete,“ varuje expert pred nebezpečným trendom lovcov lajkov.
Najúčinnejším obranným prostriedkom v prípade útoku zostáva medvedí sprej. Obsahuje kapsaicín, teda vysoko koncentrované čili. „Keď sa vlastne dostane do kontaktu s tým medveďom a hlavne s jeho sliznicami, to znamená dýchacie cesty, oči, tak ten medveď nie je schopný absolútne útočiť na človeka,“ uzatvára Haring s tým, že sprej nielen fyzicky chráni, ale dodáva turistovi aj potrebný psychický pokoj.
Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"