Chmelár: Fanatizmus voličov ničí politiku. Slovník, aký používa aj Fico pri Šimečkovej mame, sa mu „z duše hnusí“
Na celý tento politický folklór sme si už podľa politológa Eduarda Chmelára zvykli. Otázkou však zostáva, dokedy sa dá takto pokračovať. Súčasnú atmosféru v politike prirovnáva k divadlu, v ktorom nikto nechce priznať chybu, pretože priznanie chyba sa berie ako priznanie slabosti.
Chmelár si pri tom pomáha výrokom Jeana-Paula Sartra: „Peklo sú tí druhí.“ Tento výrok podľa neho možno chápať aj tak, že keď sa niečo zomelie, vždy sa ukazuje na druhých. „Oni sú na vine,“ opisuje logiku, ktorá sa v politike stala takmer pravidlom.
Podľa Chmelára sa politici nezmenia, no tí, ktorí politiku sledujú a hodnotia, by nemali podľahnúť zákopovým hrám. „Lebo politika nie je futbal. A tá pravda nemusí byť len uprostred. Môže byť dokonca niekde celkom inde.“
Krik je neznesiteľný, maslo majú na hlave obe strany
To, čo sa deje v parlamente, je podľa Chmelára už dávno pod úrovňou. „To by mal komentovať asi futbalový komentátor, a nie politický,“ hovorí. Pri súčasných sporoch podľa neho platí, že „maslo majú na hlave obe strany“.
Krik, ktorý sprevádza parlamentné rozpravy, označuje za neznesiteľný. Zároveň však dodáva, že chápe nervozitu vládnej koalície z toho, akým deštruktívnym spôsobom pristupuje opozícia k parlamentnej rozprave. Aj to však musí mať mantinely.
„Tolerancia ako základ demokracie v tomto prípade neznamená len, že ich budeme trpieť, ale že ich budeme rešpektovať,“ povedal Chmelár.
Pri petičných hárkoch v parlamente hovorí, že podľa jeho názoru tam nemali čo robiť. Zároveň však považuje trestanie za príliš silné. Na druhej strane pripomína, že vykrikovanie poslancov a znemožňovanie vystúpení môže spôsobiť, že „z toho môžu puknúť nervy každému“.
Osobné urážky by nemali zasahovať rodinu
Chmelár ostro reagoval aj na slovník používaný v politickom boji. Pri útokoch premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na rodinu Michala Šimečku (PS) povedal, že sa mu „z duše hnusí“ spôsob, akým sa dehonestuje druhá strana.
„Slovník ako zlodejstvá Šimečkovej mamy, nenásytná rodina, nepatrí do politiky demokratického štátu.“
Podľa Chmelára je to za hranou. Politický boj podľa neho prirodzene prináša preháňanie, demagógiu a emócie, ale osobné urážky by nemali zasahovať rodinu.
„Nech si ten premiér skúsi predstaviť, ako by sa cítil, alebo ako by vystrájal, keby sa takto vyjadrovali o jeho mame. Je to nepripustné, to je červená čiara.“
Fanatizmus ničí politiku
Chmelár neočakáva, že politici si zrazu podajú ruky a objímu sa. Podstatná zmena by podľa neho mala začať u tých, ktorí politiku sledujú a hodnotia. K politike by sa preto nemalo pristupovať ako k fandeniu futbalovému mužstvu.
Za problém označuje fanatické jadrá voličov. „To sú ľudia, ktorí by Robertovi Ficovi alebo Michalovi Šimečkovi odpustili aj to, keby s prepačením zabili vlastnú matku. To sú úplne ľudia s klapkami na očiach, s ktorými sa nedá diskutovať o nejakom nadhľade, ale práve tento fanatizmus nám tú politiku ničí.“
Podľa Chmelára je lepšie, keď má od politiky odstup čo najviac ľudí. Problém však vidí aj v profesných skupinách, ktoré to podľa neho nezvládajú.
Upozorňuje, že do politického zápasu sa zaťahuje celá spoločnosť. Podľa neho sa už vyžaduje, aby sa ľudia pridali na jednu alebo druhú stranu. Dokonca sa vraj objavuje názor, že je zbabelé nevybrať si jednu stranu.
„Dnes to majú naozaj najhoršie tí, ktorí chcú byť nad vecou alebo neutrálni, pretože sú absolútne pre tie väčšinové skupiny, ktoré sú zaradené do táborov, nedôveryhodní,“ povedal.
Na výklad, že takí ľudia nemajú vlastný názor, reaguje opačne. Podľa neho je to principiálnosť. „Keď veríte v spravodlivosť v právny štát a podobné veci, tak musíte veriť v tie princípy za každých okolností. A držať sa ich aj vtedy, ak im tie okolnosti neprajú. To je zásadnosť.“
Pri Ferenčákovi treba odsúdiť násilie, ale aj klebetenie
V prípade Jána Ferenčáka Chmelár hovorí, že treba „bez akýchkoľvek ale“ odsúdiť akékoľvek násilie voči komukoľvek. Myslí si, že poslanec by mal požiadať o ochranku, keďže ako ústavný činiteľ na to má nárok.
Zároveň však odmieta spôsob, akým Ferenčák začal hovoriť o pomeroch v strane. „Moje sympatie nikdy nemajú osoby, ktoré vedia o nejakých nekalých veciach, niekedy dokonca o zločinoch, a spolupracujú a mlčia dovtedy, dokým im neprídu na nejakú zlodejinu, alebo sa niečo prevalí,“ vysvetlil politológ.
Polarizácia sa hromadí a je nebezpečná
Chmelár prirovnal súčasnú atmosféru na Slovensku k 60. rokom. Tie mali podľa neho dve tváre. Jednou bol rozmach vedy a kultúry, druhou rastúca polarizácia spoločnosti, ktorá v západnej Európe a Spojených štátoch prerástla do násilia, atentátov a bitiek.
„Hromadí sa nám to aj v tomto čase,“ povedal. Pripomenul útoky a vyhrážky voči politikom a hovorí, že sú dôsledkom nahromadených emócií v spoločnosti.
Za neprijateľné označil akékoľvek ospravedlňovanie alebo zľahčovanie násilia voči politikom. „Toto by mali všetci v zárodku takúto mentalitu odmietnúť, lebo sa dostaneme naozaj do takej špirály, z ktorej už nebude východisko.“
„Toto nemožno legitimizovať, ani ospravedlňovať, ani zlahčovať. Toto sú veci, ktoré treba jednoznačne odmietnuť bez akéhokoľvek ale,“ dodal.
Prezident v Česku ťahá za kratší koniec, na Slovensku by to bolo iné
Pri spore v Česku medzi Andrejom Babišom a Petrom Pavlom Chmelár tvrdí, že český prezident má slabšie ústavné postavenie. Podľa neho „v tejto situácii sa prezident Pavel správa mimoriadne nedôstojne“ a z ústavného hľadiska „ťahá za kratší koniec“.
Chmelár hovorí, že obrannú politiku určuje vláda. Ak má prezident odlišné názory od vlády, premiér podľa neho prirodzene nechce riskovať, že na samite NATO zaznie niečo iné, než chce vláda.
Na Slovensku by podľa Chmelára podobný konflikt vyzeral inak. Tvrdí, že prezident SR má v zahraničnej politike silnejšie postavenie, hoci ho podľa neho väčšina prezidentov nevyužívala.
„Prezident SR má najsilnejšie postavenie v zahraničnej politike, ale nevyužíva to,“ povedal. Pripomenul aj právomoc prezidenta dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy s tým, že právo dojednávať môže preniesť na vládu.
Podľa Chmelára by silná osobnosť v prezidentskom úrade mohla tieto možnosti využiť. „Keby všetky tieto právomoci využíval, tak ten náš systém by sa veľmi priblížil skôr k poloprezidentskému ako k parlamentnej demokracii,“ vysvetlil Chmelár na záver.
Pozrite si celú časť relácie Téma dňa.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"