Politológ pre ta3: Okolo Ferenčáka je čoraz viac záhad. Vláda nebojuje o prežitie, ale o svojich voličov bude
Zníženie ratingu, výroky poslanca Ferenčáka aj aktivita prezidenta vyostrujú politickú situáciu. Podľa politológa Miroslava Řádka však nejde o ohrozenie stability vlády, ale o bežnú dynamiku koalície.
Slovensko má za sebou ďalšiu vyhrotenú politickú nedeľu. Do verejnej diskusie výraznejšie vstúpil prezident Peter Pellegrini, vláda čelí kritike za ekonomiku aj vývoj ratingu a opozícia zároveň testuje stabilitu koalície.
Podľa politológa Miroslava Řádka zníženie ratingu nemení „moc vlády alebo parlamentu nad nami ako občanmi alebo daňovými poplatníkmi“.
„Je to skôr upozornenie vlády, že aj medzinárodné trhy majú nižšiu dôveru v to, akým spôsobom naša vláda spravuje najmä verejné financie,“ vysvetlil. Dodal, že nejde o „žiadnu zásadnú katastrofu“ a podobné situácie sa občas vyskytujú aj v rozvinutých ekonomikách.
Útok na Ferenčáka
Rozruch vyvolali aj vyjadrenia poslanca Jána Ferenčáka o bitke aj ponukách politických funkcií výmenou za odchod. Řádek však reaguje opatrne: „Na vyjadrenia pána poslanca Ferenčáka sa dívam s veľkým odstupom a s veľkou zdržanlivosťou, pretože on za zhruba tri roky, čo sa nachádza v tomto volebnom období v Národnej rade, mal rôzne výroky, pričom niektoré sa potvrdili a niektoré nie.“
Okolo pôsobenia Ferenčáka je však podľa Řádka „čoraz viac záhad“. V prípade napadnutia poslanca odporúča počkať na výsledky vyšetrovania. Zároveň pripúšťa, že ponuky diplomatických postov môžu byť súčasťou politických dohôd.
„Pán poslanec Ferenčák nie je prvým politikom, ktorý by dostal takúto ponuku. Viacero stranícky aktívnych politikov práve prijalo ponuku pôsobiť v zahraničí na rôznych veľvyslaneckých postoch, keď boli súhlasní alebo kooperatívni pri napríklad spájaní sa niektorých politických strán,“ uviedol. Podobné situácie sa podľa neho dejú aj v zahraničí.
„Na politický dôchodok si chodia politici oddýchnuť práve na rôzne veľvyslanecké funkcie, čiže skôr by som to považoval ako také aktívum, ktoré sa ponúka aktívnym politikom buď za zásluhy, alebo ako protihodnota v politickom obchode,“ dodal.
Prezident blokuje niektoré zákony
Prezident Pellegrini avizoval, že nepodpíše niektoré zákony a ďalšie vráti parlamentu.
Ak nepodpíše zákon k voľbe zo zahraničia poštou, podľa Řádka tým síce prezident vstupuje do politiky, no nejde o nič neštandardné, keďže hlava štátu je aktívnym politickým aktérom podobne ako ministri či poslanci.
„Je dobré, ak si pán prezident vyjadrí svoj jasný politický názor,“ uviedol.
V prípade odmietnutia podpisu sporného zákona však podľa neho nejde len o ochranu férovosti volieb, ale aj o snahu zachovať si vlastnú reputáciu. Pellegrini aj jeho bývalá strana Hlas totiž dlhodobo podporovali korešpondenčné hlasovanie, dokonca aj pre prezidentské voľby.
Prezident sa tak podľa Řádka snaží byť konzistentný, „pretože ak by len tak poľahky podpísal tento zákon, ktorý mení spôsob volieb zo zahraničia, tak by bol určite on sám pod kritikou paľby a musel by vysvetľovať, prečo takým zásadným spôsobom zmenil svoj názor“.
Vracanie zákonov prezidentom môže podľa politológa legislatívny proces mierne spomaliť, nejde však o zásadný problém. Parlament má možnosť veto prelomiť.
„Určite to nezníži kvalitu zákonodarného procesu, pretože máme úplne iné reálie v našom schvaľovaní zákonov, ktoré prinášajú zhoršené legislatívne prostredie a vracanie zákonov do parlamentu prezidentom medzi ne určite nepatrí,“ dodal.
Podľa politológa zároveň nemožno očakávať, že prezident bude len formálne potvrdzovať rozhodnutia parlamentu. Nie je „nejakým nesvojprávnym funkcionárom“, ktorý automaticky podpíše všetko, čo schváli Národná rada, vrátane návrhov vlády.
„Politická selanka“
Napätie vo vládnej koalícii Řádek nepovažuje za boj o prežitie.
„Nikto, kto pozorne sledoval vznik tejto vládnej koalície, si nemohol myslieť, že to bude v úvodzovkách politická selanka a že vládna koalícia bude pevná ako žula,“ zdôraznil.
Pripomína, že ide o zoskupenie viacerých strán a politických individualít s rôznymi záujmami, „ktorí si idú svojou vlastnou politickou dráhou“, čo prirodzene prináša konflikty.
„Táto vládna koalícia sa stretáva s rôznymi procedurálnymi problémami. Tu a tam sa nájdu nejakí rebeli, ktorým niečo nesedí alebo nevyhovuje, ale nepovedal by som, že vláda v súčasnosti bojuje o svoje prežitie,“ podotkol s tým, že situácia v koalícii bola komplikovanejšia napríklad pri minuloročnej rekonštrukcii kabinetu.
Koalícia stráca podporu voličov
Politológ upozornil aj na dlhodobý trend prelínania sa hlasov voličov vládnych a radikálnych strán.
To, že časť voličov súčasnej vládnej koalície už prešla inde alebo možno ešte tak trošku uvažuje nad tým, že by podporila napríklad niektoré mimoparlamentné hnutia s krajne pravicovou minulosťou, nie je podľa neho žiadnou novinkou.
Dôvodom je najmä konsolidácia a klesajúca životná úroveň časti obyvateľstva, čo podľa Řádka spôsobuje „nervozitu časti voličov, najmä nízkopríjmových skupín, ktoré jednoducho hľadajú alternatívu na svoju životnú situáciu, ktorú projektujú aj do svojich politických alebo volebných rozhodnutí“.
Za fenoménom vidí aj ďalšiu príčinu - vplyv sociálnych sietí. Tie podľa neho „nesmierne polarizujú spoločnosť“ a zvyšujú náchylnosť voličov na radikálnejšie alternatívy.
„Tieto dve okolnosti spôsobujú práve ten jav, že vládne strany budú mať problém si uchrániť svojich vlastných voličov pred atraktívnymi ponukami alebo vábivým politickým marketingom krajnej pravice,“ uzavrel.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"