Samosprávy varujú pred kolapsom. Dlhová brzda môže zastaviť kosenie, opravy ciest aj čerpanie miliónových eurofondov

Primátori, starostovia a župani z celého Slovenska bijú na poplach. Aktuálne znenie legislatívy im totiž prikazuje, aby na nasledujúci rok prijali vyrovnané alebo dokonca prebytkové rozpočty. Podľa zástupcov regiónov by takýto scenár znamenal katastrofu, ktorú by v podobe obmedzených služieb pocítili všetci obyvatelia.

Ohrozené sú základné služby aj investície

Mestá, obce aj samosprávne kraje dlhodobo upozorňujú, že hospodária s minimálnymi zdrojmi. Aktuálne sa obávajú, že od budúceho januára im môžu chýbať peniaze aj na základné fungovanie a údržbu.

„Či už ide o kosenie, verejné osvetlenie, dotácie do športu a kultúry, investície by sa úplne zastavili,“ uviedol Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska. Podobné obavy zdieľa aj predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová: „Nebudeme stavať cyklotrasy, opravovať mosty, školy ani zazmluvňovať sociálne služby.“

Kľúčom je ústavný zákon

Kritický scenár môže nastať, ak nedôjde k zmene ústavného zákona o dlhovej brzde. Práve ten samosprávam diktuje zostaviť rozpočty bez možnosti nových investícií. Zástupcovia regiónov preto prišli pred parlament a vyzvali poslancov, aby situáciu urýchlene riešili.

Čítajte viac

Samosprávy v pasci dlhovej brzdy. Mestá a obce hrozia stopnutím investícií do škôl či ciest, žiadajú zmenu zákona

Predseda SK8 Jozef Viskupič v tejto súvislosti zdôraznil nepomer v zadlženosti: „Samosprávy tvoria menej než dve percentá verejného dlhu. Vláda nesie zodpovednosť za zvyšných 98 percent.“ Viceprezident Únie miest Slovenska Peter Wolf dodal, že obmedzenia vnímajú citlivo: „Ak máme byť takto sankcionovaní a obmedzení v poskytovaní verejných služieb, považujeme to za trest.“

Stopka pre rozvoj a eurofondy

Naviazanie na prísne pravidlá by znamenalo nielen stopku pre investície, ale aj zákaz čerpania úverov či využívania rezervných fondov. Samosprávy by zároveň stratili schopnosť uchádzať sa o nové eurofondy, keďže by ich nedokázali spolufinancovať.

„Nemali by sme dostatok prostriedkov na spolufinancovanie projektov z európskych fondov. Hrozí, že by sa nevyčerpali vôbec,“ upozornil Branislav Tréger, primátor Liptovského Hrádku. Podľa Petra Wolfa by to pocítila najmä infraštruktúra: „Ide o chodníky, cesty či verejné budovy – infraštruktúru, ktorú ľudia denne využívajú a ktorú treba obnovovať.“

Okrem ústavného zákona o dlhovej brzde samosprávy limituje aj zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, čo vytvára na ich hospodárenie dvojitý tlak.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac