Dáta verzus mýty o nemocniciach. Štátne kliniky dostávajú viac ako súkromné, napriek tomu produkujú miliónové straty
Kým predstavitelia Lekárskeho odborového združenia dlhodobo tvrdia, že štátne nemocnice sú v porovnaní so súkromnými podfinancované, čerstvé dáta Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) kreslia opačný obraz.
Podľa podrobnej analýzy za roky 2024 a 2025 sú to práve štátne univerzitné nemocnice, ktoré dostávajú za rovnaké výkony výrazne viac prostriedkov než zariadenia v rukách Penty či AGEL-u. Portál ozdravme.sk v tejto súvislosti upozorňuje, že problémom nie je nedostatok peňazí, ale nízka efektivita a narastajúca prezamestnanosť v štátnom sektore.
„Štátne univerzitné nemocnice teda dostávajú dvakrát väčší príplatok ako Penta, a napriek tomu sú v strate,“ uvádza ozdravme.sk s tým, že celkovo dostali verejné nemocnice v roku 2025 o 161 miliónov eur viac oproti referenčným sadzbám, zatiaľ čo súkromné len 55 miliónov eur.
Rozdiely v cene za hospitalizáciu
Ešte výraznejší nepomer vidieť pri pohľade na cenu za jednu hospitalizáciu. Kým univerzitné nemocnice dostávajú za jeden výkon priemerne 4 002 eur, sieť Penta dostáva 3 324 eur a AGEL 3 414 eur. „Univerzitné nemocnice dostávajú za jeden výkon o 20 percent viac ako Penta, o 17 percent viac ako AGEL,“ spresňuje analýza.
Kam miznú milióny v zdravotníctve? Audit odhalil nevyužité sály aj nadmerné počty lekárov v štátnych nemocniciach
Dáta zároveň búrajú naratív o tom, že súkromné poisťovne zvýhodňujú svojich vlastníkov. Podľa štatistík poisťovňa Dôvera platí štátnym nemocniciam viac (+13 %) než zariadeniam vlastnej siete Penta (+8 %). Podobne disciplinovane sa správa aj Union, ktorá sa najviac približuje k referenčným sadzbám a nakupuje zdravotnú starostlivosť najefektívnejšie.
Kuchár s plnou chladničkou
Riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan v reakcii na odborárov použil trefnú metaforu. Ak niekto tvrdí, že nemocnice nemôžu operovať pre nevýhodné zmluvy, prirovnal to k situácii, keď kuchár nemôže variť, hoci má plnú chladničku. Podľa neho nejde o limity zo strany poisťovní, ale o nízku efektivitu využívania zdrojov.
Portál ozdravme.sk uzatvára, že „platový automat ničí nielen štátne nemocnice, ale deformuje platové podmienky aj tým, že odmeňuje priemernosť až podpriemernosť.“ Priestor na zlepšenie vidia experti najmä v odstránení prezamestnanosti a lepšom riadení procesov v štátnych zariadeniach.
Ekonomické plány poisťovní na rok 2026
Do tohto kontextu vstupuje aj čerstvá správa ÚDZS o obchodno-finančných plánoch zdravotných poisťovní na rok 2026. Všetky tri poisťovne (VšZP, Dôvera a Union) plánujú v nasledujúcom roku dosiahnuť kladný výsledok hospodárenia.
Kľúčové fakty z analýzy ÚDZS:
- Dividendy: Spoločnosť ZP Dôvera plánuje v roku 2026 vyplatiť dividendu vo výške 26,2 milióna eur z nerozdelených ziskov. Ostatné poisťovne výplatu dividend neavizovali.
- Riziká hospodárenia: Poisťovne varujú, že ich plány môžu ohroziť makroekonomické neistoty, legislatívne zmeny a rastúce náklady na lieky.
- Platby za poistencov štátu: Od roku 2026 funguje nový mechanizmus výpočtu platby za poistencov štátu ako vyrovnávacia položka. Poisťovne to vnímajú ako riziko, pretože pri menšom výpadku príjmov by museli rozdiely kryť z vlastných zdrojov.
- Náklady na lieky: Rizikom zostávajú výdavky na nové a drahé lieky, ako aj neistota okolo tzv. „liekov na výnimku“.
Úrad zdôraznil, že ak by sa hospodárenie poisťovní zhoršilo natoľko, že by ich vlastné imanie kleslo pod 16,6 milióna eur, pristúpi k nariadeniu ozdravných plánov.